Výročie narodenia objaviteľa Babylonu

Pred 150 rokmi v roku 1855 (10. 9.) sa narodil v Blankenburgu nemecký cestovateľ, architekt a archeológ Robert Koldwey, ktorý sa preslávil vykopávkami starovekého, z Biblie známeho Babylonu - jedného z najstarších miest na svete.

08.09.2005 15:36 , aktualizované: 15:50
debata

Práve on (na pútacej snímke) objavil  (1898–1917 viedol v dnešnom Iraku výskum na pôde Babylonu) základy babylonského zikkuratu (posvätná vežovitá stavba – identifikovaná ako možná legendárna babylonská veža) a ďalších významných stavieb. Tento významný svetobežník zomrel 4. februára 1925 v Berlíne.

Babylon sa nachádza na súčasnom území Iraku. Pre nás je zaujímavý aj tým, že v tomto priestore je dislokovaná aj slovenská jednotka pôsobiaca v rámci spojeneckých síl v tejto krajine.

Babylon je jedno z najznámejších miest starovekého sveta. Vznikol pravdepodobne už v 3. tisícročí pred n. l. Bolo dlhodobým centrom nielen Babylonskej ríše, ale patrilo medzi  najvýznamnejšie mestá celej Mezopotámie v staroveku. Od počiatkov starobabylonského  obdobia bolo metropolou Babylonskej ríše. V tom čase ho preslávil vládca Chammurapi.

Malo honosnú starovekú architektúru, jednu z najveľkolepejších v 2. až. 1. tisícročí pred n. l. Známe sú jeho mohutné hradby a slávna Ištarina brána je ich pozostatkom. Je vysoká 12 m a nachádza sa v expozícii Berlínskeho múzea. Z Biblie známa babylonská veža bola pravdepodobne v skutočnosti spomínaný vysoký zikkurat, ktorý sa týčil do výšky 90 m. V jeho blízkosti sa nachádzal chrám zasvätení najvýznamnejšiemu božstvu starovekých Babylončanov – Mardukovi.

Marduk je spomínaný aj v Bibli ako boh mesta Babylon nazvaný Mardocheus. Marduk bol obávaným bojovníkom nadprirodzených postáv babylonského pantheonu. V hroznej vojne so silami chaosu zabil prapôvodné monštrum, vdýchol vesmíru poriadok a život.

Žiaľ do súčasnosti sa z babylonského zikkuratu  zachovali iba strohé pozostatky. Preslávené sú visuté  záhrady kráľovnej Semiramis, ktoré sú považované za jeden zo siedmich divov sveta. Traduje sa, že ich dala okolo roku 600 pred n. l. postaviť kráľovná médskeho pôvodu Semiramis, respektíve na jej žiadosť manžel Nabukadnesar II., aby jej pripomínali rodný kraj na severe. Táto skutočnosť sa však vedeckým bádaním doteraz nepotvrdila. Pozostatky mohutnej stavby v blízkosti Ištarinej brány sa môžu považovať za ich ťažko identifikovateľné zvyšky. Záhrady sa tiež pripisujú Semiramis – histor. Šammuramat, manželke asýrskeho panovníka Šamši-Adada V. z. 9. stor. pred n. l. Stala sa mýtickou postavou a prebrala rysy bohyne lásky Ištar. V gréckej báji O Side bola manželkou asýrskeho panovníka Nina. Mýtická tradícia ju pravdepodobne mylne pokladá za ženu, ktorá dala postaviť spomínané záhrady.

Napriek strohosti zachovania zvyškov Babylonu, predsa len niektoré sú vo svojej veľkoleposti dostupné aj ľudskému oku súčasného človeka. Je na škodu, že bezpečnostná situácia v Iraku nedovoľuje toto pradávne, mýtami opradené miesto navštíviť. Rovnako tragicky pôsobí skutočnosť, že mnohé pamiatky vidíte na televíznej obrazovke rozostrieľané alebo zhanobené vojnou. Robert Koldwey, by bol asi poriadne zarmútený. Predsa však kúsok Babylonu môžete vidieť i v Európe. Napríklad známa a mňou spomínaná Ištarina brána, bola kompletne prevezená do Berlínskeho múzea.

debata chyba