Starobylé mesto Babylon, ktoré vlani v decembri využívali okupačné jednotky ako základňu, okrem hľadačov pokladov zničila aj vojna.
„Vojaci si neuvedomovali, že tu je každý kopec archeologickou vykopávkou,“ hovorí Margarete van Essová, úradujúca šéfka misie Nemeckého archeologického ústavu (DAI) v Iraku.
Vyvýšenina na mieste, kde stála kedysi legendárna babylonská veža, slúžila americkým vojakom ako pozorovacie stanovište. Niektorí si dokonca odtesali časti reliéfov z monumentov a vzali si ich domov ako suveníry. Pôda, ktorú archeológovia starostlivo preosievajú, aby v nej našli dôkazy minulosti, sa zasa používala na plnenie vriec s pieskom. Cez územie tiahli nákladné vozidlá, čím celkom zničili vzácny povrch.
„Početné archeologické miesta rozkopali hľadači pokladov, čím ich naveky zničili,“ hovorí Ricardo Eichmann, riaditeľ orientálneho oddelenia DAI. „Mnohé sú doslova posiate krátermi ako povrch Mesiaca,“ dodáva van Essová. Zdevastované miesta sú najmä na juhu Iraku.
Za najväčšiu archeologickú katastrofu, ktorá postihla krajinu počas vojny, však možno považovať vyplienenie Irackého národného múzea v Bagdade, ku ktorému došlo v apríli 2003 – bezprostredne po páde režimu Saddáma Husajna. Väčšinu zo 14.000 ukradnutých artefaktov sa medzičasom podarilo nájsť, no múzeum ešte dodnes robí kompletný inventár všetkých svojich 500.000 položiek.
Múzeum sa našťastie podarilo odvtedy sčasti renovovať, hovorí van Essová, pričom skladiská boli zamurované, aby sa zabránilo ďalším prípadným krádežiam.
Iracká vláda zriadila 1300-člennú stráž určenú špeciálne na stráženie archeologických miest a Babylon je dnes už dobre chránený. DAI podporuje návrh Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO), aby vyhlásila babylonské ruiny za svetové dedičstvo, to však môže trvať roky.
DAI má v Iraku svoje zastúpenie od roku 1955. Nemeckí archeológovia dokumentujú minulosť tejto starobylej krajiny od 19. storočia a niektoré z najväčších pokladov starobylého Iraku sú uchované v Pergamonovom múzeu v srdci Berlína.
Chronológia starovekej Mezopotámie
** záver prvej polovice 4. tisícročia – pred rokom 3000 pred n. l (3500 – 3000 alebo 3800 – 3200)** – urucká kultúra, ktorej nositeľmi boli Sumeri.
** 3200/3100/3000 – 3000/2900** – Obdobie Džemdet Nasr, ktoré sa podľa niektorých považuje aj za neskorú alebo postfázu uruckej kultúry.
2900 – 2700 pred n. l. - Počiatky mestských sumerských štátov. Najmocnejším mestom bol Kiš. Včasnodynastické obdobie I.
2700 – 2500 pred n. l. - Boj o hegemóniu medzi Sumermi, keď medzi sebou súperia mestské štáty Kiš, Ur, Uruk. Včasnodynastické obdobie II.
2500 – 2340/2333 - Včasnodynastické obdobie III.
** okolo 2340/2334 – 2198 pred n. l. -** Začiatok mocenskej dominancie semitského spoločenstva severne od sídiel Sumerov a vznik Akkadskej ríše.
** 2198 – 2110 pred n. l. -** Obdobie Gutejskej nadvlády.
** 2111 – 2003 pred n. l. -** Obdobie vlády 3. dynastie z Uru (neskoré dynastické respektíve neskoré sumerské alebo sumersko-akkadské obdobie). V rokoch 2045 – 2028 začali nájazdy Amoritov, čo predznamenalo zánik jej dominancie.
** 2017 – 1985 pred n. l.** – V Isine vytvoril pevnú vládu Išbbi-erra, pôvodne veliteľ vládcu Ibbi-Sína z Uru. V tomto období došlo ku kanonizácii sumerskej literatúry. Sumerčina sa stala iba jazykom vzdelancov, kňazov a diplomacie. V dorozumievacom styku medzi obyvateľstvom ju postupne vystriedala najmä semitská akkadčina.
okolo roku 2000 pred n. l. – Začiatok vlády najstaršej dynastie v Asýrii – začalo sa staroasýrske obdobie.
1894 pred n. l. – Začalo sa starobabylónske obdobie.
19. stor. pred n. l. – Asýrske obchodné kolónie v Malej Ázii („kappadocké kolónie“)
1815 – 1782 pred. n. l. – Obdobie vlády najvýznamnejšieho panovníka staroasýrskej ríše Šamši-Adada I., ktoré môžeme považovať aj za tzv. amoritskú medzihru v staroasýrskej ríši.
18. storočie pred. n. l. – Úpadok staroasýrskej ríše po skončení vlády Šamši-Adada I. a jej následný pád.
** 1792 – 1750 pred n. l.** – Vláda panovníka Chammurapiho, ktorý zjednocuje južnú Mezopotámiu a dobýja okolité územia. Najväčší rozkvet starobabylonského obdobia.
V druhej polovici 18. stor. pred n. l. – Začalo sa postupné prenikanie Kassitov do južnej časti Mezopotámie – Babylónie
** druhá polovica 17. storočia pred n. l.** – Churriti obsadzujú Asýriu.
prelom 17. a 16. storočia a prvá polovica 16. storočia pred n. l. – Dobytie Babylonu vojskami Chetitskej ríše, čo v roku 1594 znamenalo koniec I. babylónskej dynastie.
14. stor. – 11 stor. pred n. l. – Stredoasýrske obdobie
prelom 16. a 15. storočia – záver 11. storočia pred n. l. – stredobabylonské obdobie
po roku 1450 pred n. l. – Upevnenie kassitskej moci v Babylónii.
po roku 1300 pred n. l. – Začali vpády aramejských kmeňov do Mezopotámie.
** 1244 – 1208 pred n. l.** – Vláda asýrskeho panovníka Tukultíninurtu I., ktorý v roku 1235 dobyl Babylon.
** 954/911 pred n. l.** – Počiatky novoasýrskej ríše, ktorá buď začína panovníkom Aššurdanom II. (954 – 912 pred n. l.) – alebo podľa niektorých bádateľov jeho synom Adadnirárim (911 – 891 pred n. l.)
** 883 – 859 pred n. l.** – Obdobie vlády asýrskeho panovníka Aššurnasirpala II., počas ktorého dosiahla Asýrska ríša výrazného rozvoja.
** 668 – 626 pred n. l.** – Obdobie vlády Aššurbanipala. Posledný veľký panovník novoasýrskej ríše.
** 626 – 605 pred n. l.** – Obdobie vlády Nabopolasara, zakladateľa novobabylónskej ríše.
** 605 – 562 pred n. l.** – Vláda Nabukadnesara II., ktorý dobyl Palestínu aj Sýriu.
** 612 pred n. l.- Dobytie Ninive Médmi a Babylónčanmi je medzník ukončenia trvania Asýrskej ríše.
** 539/538 pred n. l.- Dobytie Babylonu perzským kráľom Kýrom II.
** 336 – 323 pred n. l** – Obdobie vládnutia a výbojov Alexandra Veľkého Macedónskeho, počas ktorých dobyl aj Babylon a v ňom aj neskôr zomiera.
** 114–117** – Rímsky cisár Traján ovládol počas vojny s Partami Mezopotámiu
** 476** – Zánik Západorímskej ríše.
** od roku 633** – Výboje Arabov a ich definitívne ovládnutie Mezopotámie