Slávne staroveké mesto novovekí archeológovia odkryli na dvoch vyčnievajúcich telloch: Kujundžik a Nebí Janus. Tell je návršie v prevažnej miere vytvorené dlhodobým ľudským osídlením.
Zrod asyrológie
Z Ninive sa našli len trosky, ale aj tie patria medzi najzaujímavejšie pamiatky asýrskeho staroveku. Spod nánosu zeminy ho začali odkrývať v prvej polovici 19. stor. Išlo o dobrodružný príbeh archeológie, keď bádatelia, cestovatelia a dobrodruhovia museli odolávať neprajnostiam podnebia, domorodcov, ale aj závistlivcov.
Archeologickými priekopníkmi v Ninive boli P. E. Botta (vstúpil na lokalitu v roku 1842) a A. H. Layard (prišiel na lokalitu v roku 1845). Práve títo dvaja muži položili základy novej dejinnej, lingvistickej a najmä archeologickej disciplíny – asyrológie.
Toto najznámejšie asýrske mesto vo viacerých obdobiach plnilo aj funkciu hlavného sídla mocnej ríše. Keď vo svojom štátnom význame striedalo slávny Aššur, ktorý dal aj názov ríši a amoritskému obyvateľstvu semitského pôvodu (medzi Semitov na základe jazykovedy v súčasnosti zaraďujeme Arabov, Židov aťd.), žijúceho v nej.
Ninive sa rozprestieralo na ľavom brehu rieky Tigris oproti dnešnému mestu Mausil. Najstaršie osídlenie lokality pochádza zo 6. tisícročia pred n. l.
Prvý výraznejší rozmach nadobudlo počas vlády panovníka tzv. staroasýrskej ríše Šamši-Adada I. Bolo to v období na prelome 19. a 18. storočia pred n. l.
Väčší význam dosiahlo mesto v neskorších obdobiach. Výkopové práce archeológov odkryli veľkolepé paláce vládcov Sinacheriba a Aššurbanipala aj so zaujímavými kamennými reliéfmi z prvého tisícročia pred n. l..
Znázorňovali súdobé udalosti, kráľovské poľovačky alebo vojenské strety. Počas vlády Sinacheriba bol vybudovaný jeden z prvých a najväčších vodovodov staroveku, ktorý privádzal pitnú vodu do mesta z 80 km vzdialeného Gomelu pri Baviane.
Manžel Agáthy Christie
V 20. rokoch minulého storočia anglickí archeológovia (Thompson, Mallowan, Hutchinson) odkryli v Ninive základy troch kráľovských palácov. V meste bola knižnica, v ktorej objavili na tabuľkách klinovým písmom napísaný slávny Epos o Gilgamešovi. Jeden z troch známych objaviteľov Sir Max Edgar Lucien Mallowan bol manželom rovnako slávnej ženy, spisovateľky obľúbených detektívnych príbehov Agathy Christie. Jeho meno sa však neskôr spájalo najmä s objavmi v Nimrude, ale preslávil sa aj ďalšími výskumami na území dnešného Iraku a Sýrie.
Mesto začalo upadať do zabudnutia so zánikom (ktorý súvisel s vpádom Médov a Babylónčanov) Asýrskej ríše v závere 7. storočia pre n. l. Ninive bolo vtedy posledným hlavným mestom Asýrskej ríše.
Súčasnosť a príbeh nemeckej ženy
V okolí Ninive, respektíve v provincii rovnakého mena v súčasnosti žije početná sunnitská arabská komunita. Avšak je tam aj mnoho Kurdov – príslušníkov etnika indoiránskeho pôvodu, ktorí patria medzi významnú početnú zložku obyvateľstva severného Iraku.
V roku 2005 došlo 25. novembra v provincii Ninive k medializovanému únosu nemeckej archeologičky Susanne Osthoffovej. Táto žena sa neustále snažila chrániť kultúrne dedičstvo Iraku, vrátane pamiatok v Ninive. Komunikovala v miestnych arabských dialektoch. Prijala islamskú vieru a našla si v Mezopotámii manžela. Irak si vybrala za svoju vlasť. Našťastie neskôr sa ju podarilo zo zajatia únoscov dostať, ale za mnohých nevyjasnených okolnosťí. Časť výkupného, ktoré vraj nemecká vláda zaplatila za jej vyslobodenie, bola po jej prepustení na slobodu nájdená u nej. Informoval o tom nemecký magazín Focus. To už, ale nie je problém starovekého mesta Ninive a ani nášho rozprávania.
V súčasnosti musí staroveké mesto Ninive odolávať neprajnostiam osudu, ktorý Irak sprevádza na každom kroku. Tomu padajú za obeť aj mnohé vzácne pamiatky. Ešte stále počujeme zúfalé hlasy bádateľov, cestovateľov a architektov z celého sveta: „Čo sa momentálne deje s dávnymi pamiatkami Asýrie v jej niekdajšom veľkolepom meste a v hlavnom sídle, v slávnom Ninive? Často nemáme o tom ani potuchy.“
