Aký je Ibrahim Maiga vodič?

Aký ste vodič?

Som opatrný, som rýchly a jazdím veľmi rád. Za volantom som sedel, už keď som mal pätnásť rokov. Šoféroval som otcov Peugeot 504. Myslím, že jazdiť rýchlo ešte neznamená jazdiť nebezpečne. Treba len vedieť, kde sa to dá a kde nie.

Aký ste spolujazdec?

Nemám rád, keď sedím na sedadle spolujazdca. Iným vodičom veľmi nedôverujem. Dnes má vodičský každý. Aj tí, čo nevedia vôbec šoférovať. Navyše je to nuda. V takejto situácii by som si najradšej ľahol na zadné sedadlá a spal. Inak sa do toho stále montujem a to vodiči nemajú radi.

Aké sú vaše zlozvyky?

Šoférujem jednou rukou. Už môj otec mi za to nadával, keď ma učil pred tridsiatimi rokmi jazdiť. A som tiež dosť prchký. Celý život sa snažím ovládať a platí to aj za volantom. Keď ma niekto na ceste „vytočí“, tak vystúpim z auta a idem si to vyjasniť. To asi nie je dobré.

Ako si krátite čas na cestách?

V aute mám strašne veľa cédečiek. Auto je vlastne jediné miesto, kde počúvam muziku. Rádio neznášam. Vyrušujú ma tam reklamy.

Na čo ste alergický?

Na agresivitu dnešných šoférov. Stáva sa, že ste v práve a ešte vám niekto vynadá. Minule mi vynadala jedna pani, že vraj som jej vbehol do cesty. A pritom som mal podľa pravidla pravej ruky prednosť.

Čo pre vás znamená auto?

Je to pre mňa dopravný prostriedok. Nič viac. Považujem za hlúpe, ak chce niekto autom ukázať, že je niečo viac ako ostatní. Samozrejme, keď som bol ešte malý a hral sa s autíčkami, túžil som mať ferrari, porsche či lamborghini. Dnes je pre mňa najdôležitejšia spoľahlivosť. Auto má slúžiť majiteľovi a nie naopak. Preto mám japonské auto. Už dvanásť rokov jazdí bez poruchy. Na tachometri mám 380 000 kilometrov.

Najhoršia skúsenosť?

Každý, kto jazdí mal určite nejakú búračku a kto tvrdí, že nie, tak klame. Ešte ako neskúsený vodič som zažil, čo je to mikrospánok. Našťastie sa nikomu nič nestalo, ale auto som zničil úplne. Odvtedy viem, že sa netreba preceňovať a keď cítim únavu, radšej na chvíľku zastavím. Ľudia si vôbec neuvedomujú, aké je to nebezpečné – a pritom je to v podstate dobrovoľná samovražda.

Ako vychádzate s políciou?

To je tak päťdesiat na päťdesiat. Keďže som známy, tak ma policajti radi zastavujú. Poznajú už aj moje auto. Niektorí sa chcú len porozprávať, ale natrafím aj na takých, ktorí Ibiho Maigu nemajú radi. A tí si vždy niečo nájdu. Jasné, že nie vždy mám všetko v poriadku, tak sa snažím vyjednávať, ale ak viem, že majú pravdu, tak zaplatím.

Vaša najvyššia pokuta?

Raz ma zastavovali policajti a ja som nepochopil, že to platilo pre mňa. Tak som išiel ďalej. Nešli ani za mnou, čo ma uistilo, že je všetko v poriadku. Oni však po mne okamžite vyhlásili pátranie. V ten deň ma hľadali v meste všetky policajné hliadky. A aj potom, keď sa všetko vyjasnilo, zastavili ma ešte asi desaťkrát, pretože nevedeli, že pátranie je už zrušené. Stálo ma to 10 000 korún! To bol môj najhorší deň za volantom.

Čo si myslíte o ženách vodičkách?

Ženy jazdia opatrne a pomaly, ale to ešte neznamená, že je to bezpečné. Dúfam, že sa neurazia, no ja si myslím, že ženy sú za volantom o krok za nami. Jednoducho chlapi to majú vrodené a aj keď jazdia rýchlejšie, majú lepšie reflexy.

Viete si vymeniť rezervu?

To je to najmenej. Keď je niečo s autom, hneď viem či je to elektrina, benzín alebo niečo iné.

Autoškola:

Na pripájacom alebo odbočovacom pruhu vodič
A) nesmie zastaviť a stáť,
B) môže zastaviť a stáť,
C) môže len zastaviť, nesmie však stáť.

Ibi Maiga zakrúžkoval správne odpoveď A.