V nej francúzske vojská vedené cisárom Napoleonom Bonapartem porazili početnejšiu presilu spojeneckých vojsk rakúskeho cisára Františka II. a ruského cára Alexandra I. Následne pod vplyvom Napoleonovho víťazstva podpísali 26. decembra Bratislavský mier, ktorý znamenal kapituláciu Rakúska.
Čo tomu predchádzalo
Bitke pri Slavkove (Austerlitz) predchádzala nestabilná a expanzívna politika Francúzska a jeho súperenie s Veľkou Britániou. Británia k víťazstvu nad Napoleonom potrebovala spojencov na pevnine. Do úvahy prichádzalo Prusko, Rakúsko a Rusko. Nová koalícia nevystupovala pod heslom reštaurácie starých poriadkov, jej predstavitelia zdôrazňovali, že ich nepriateľom nie je francúzsky ľud, ale že chcú zastaviť Napoleonovu dobyvačnú politiku. V septembri 1805 Napoleonova armáda vstúpila na územie Nemecka. Dňa 21. októbra 1805 sa Britom podarilo v námornej bitke pri myse Trafalgar zničiť francúzsko-španielsku flotilu, a tak pochovať Napoleonove plány na inváziu do Británie. Napoleon používal osvedčený postup, rozdeliť sily protivníka a zasadzovať mu úder za úderom. Francúzska armáda napokon 13. novembra 1805 vpochodovala do Viedne. Obsadeniu Viedne predchádzala porážka rakúskych vojsk pri Ulme – 20. októbra 1805. Napriek neúspechu Rakúšanov, víťazstvo Britov pri Trafalgare stále povzbudzovalo Napoleonových protivníkov. Na územie Rakúska vstúpili pruské a ruské vojská, aby zastavili ťaženie Napoleona.
Bitka sa začala
Spojenecké vojská Ruska a zvyškov rakúskej armády sa sústredili v Olomouci. Plán útoku spojeneckých vojsk zostavil rakúsky generál Franz von Weyrother. Ruský generál Michail Illarionovič Kutuzov sa na ňom podieľal minimálne, lebo s ním nesúhlasil. Rusi nasadili do bitky 75 000 vojakov a Rakúšania 16 000 mužov. Spojenci mali k dispozícii 300 diel. Francúzov bolo približne 75 000 a mali k dispozícii 160 – 200 diel.
Napoleon takticky veľmi dobre odhadol situáciu počas samotnej bitky, ktorá vypukla 2. decembra 1805. Zaútočil na oslabený stred početnejšieho a niekedy príliš sebavedomého protivníka. Podarilo sa mu rusko-rakúsku armádu rozdeliť na dve časti. Protivníka tak oslabil a následne ho rozdrvil. Rusko-rakúskej armáde spôsobil katastrofu. Rusi sa stiahli do vlasti a Rakúšania boli donútení v rámci Bratislavského mieru prijať kapitulačné podmienky.
Na strane spojencov zahynulo približne 27 000 ruských vojakov a 6000 rakúskych vojakov. Na strane francúzskych víťazov padlo podľa niektorých údajov 7000 mužov, podľa iných 12 000 vojakov. Ruský cár Alexander I., ale aj niektorí, najmä rakúski dôstojníci precenili pomer síl. Nepomohli ani varovania vojvodcu Kutuzova, že Napoleona neslobodno podceňovať. Bitka pri Slavkove mala kľúčový politický význam. Napriek znepokojivým signálom Napoleonovej agresívnej politiky, mnohí slobodomyseľne zmýšľajúci Európania videli v Napoleonovom víťazstve triumf nového sveta, ktorého príchod signalizovala francúzska revolúcia.
Bratislavský mier
Dva dni po slavkovskej bitke sa rakúsky cisár osobne dostavil k francúzskym predsunutým hliadkam so žiadosťou, aby mohol rokovať s Napoleonom. Rozhovor sa skončil objatím oboch cisárov. V Rusku sa o prehratej bitke nesmelo písať. V bratislavskom Primaciálnom paláci sa začali rokovania o mieri medzi Francúzskom a Rakúskom. Neboli tu však panovníci. Ako nátlak proti Rakúšanom sa používala ešte nepodpísaná mierová zmluva s Pruskom. Rakúsko sa muselo vzdať Benátok, Istrie, Dalmácie, Kotoru, ktoré mali byť odstúpené Talianskemu kráľovstvu závislému od Napoleona. Rakúsko muselo korigovať svoje hranice v Nemecku v prospech Bavorska, Bádenska a Württemberska. Rakúsko muselo uznať kniežatá Bavorska a Württemberska za kráľov. Rakúsky cisár sa musel zriecť titulu cisára Svätej ríše rímskej nemeckého národa a ostal mu titul rakúskeho cisára. V texte Bratislavského mieru sa veľmi neurčito hovorilo o Taliansku. Rakúsko malo iba uznať cisára Napoleona za kráľa Talianska (ktoré de facto bolo mocensky rozdrobené). Neskôr sa ukázalo, že Napoleon chcel svojim príbuzným podarovať niekoľko trónov. Na rakúskej strane v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca mierovú zmluvu podpísal knieža Ján Lichtenstein, gróf I. Gyulay a štátny tajomník Hoppe. Za francúzsku minister zahraničia Ch. M. Talleyrand.
Osud obdobia
Počas týchto udalostí v dome miestnych mešťanov prechodne žilo, v približne 25 až 30-tísícovej Bratislave, až neúnosných 15 až 20 tisíc francúzskych vojakov a dôstojníkov. V období napoleonských vojen, v roku 1809 vyhodili do vzduchu hrad Devín, lebo Francúzi ho pokladali za výhodnú pevnosť odporu voči nim.
Medzi najslávnejšie literárne zobrazenia bitky pri Slavkove a udalostí s ňou súvisiacich, ktoré spĺňa aj prísne kritéria histórie, patria pasáže v románe Leva N. Tolstého Vojna a mier. Bitka pri Slavkove bola jedným zo základných medzníkov, od ktorého sa odvíjal osud hrdinov tohto veľkolepého diela.
Z programu Spomienkových akcií v Slavkove pri Brne 2. – 4. 12. 2005
štvrtok 1. 12. 2005
9.00 – 16.00 prehliadka zámku a sprievodných výstav
9.00 – 16.00 prehliadka novo sprístupneného podzemia zámku
9.00 – 16.00 virtuálna realita bitky pri Slavkove
Piatok 2. 12. 2005
9.00 – 18.30 prehliadka zámku a sprievodných výstav
9.00 – 18.30 prehliadka novo sprístupneného podzemia zámku
9.00 – 18.00 virtuálna realita bitky pri Slavkove
17.00 koncert I. Ardaševa v Historickej sále zámku (program je zostavený zo skladieb francúzskych, rakúskych a ruských skladateľov)
20.00 – 21.00 pochodňový sprievod pluku Kaunitz-Rietberg a pietny akt pri hrobe kancelára Václava Antonína.
Sobota 3. 12. 2005
9.00 – 21.00 prehliadka novo sprístupneného podzemia zámku
9.00 – 21.00 virtuálna realita bitky pri Slavkove
9.00 – 22.00 jarmok v meste a jarmok tradičných remesiel na nádvorí
10.00 – 18.00 modlitby za mier vo svete v chrámu Vzkriesenia Pána
10.00 – 19.00 doplnkový program na námestí
20.00 – 20.50 komponovaný program pripravený špeciálne ku 200. výročiu bitky u Slavkova na námestí zakončený ohňostrojom.
Nedeľa 4. 12. 2005
9.00 – 18.30 prehliadka zámku a sprievodných výstav
9.00 – 18.30 prehliadka novo sprístupneného podzemí zámku
9.00 – 18.30 virtuálna realita bitky u Slavkova
9.00 – 16.00 jarmok v meste
10.00 – 13.00 prezentácia Vojenské akadémie Vyškov v zámockom parku
Doplnkový program na námestí – nedeľa 4.12.2005
10.00 – 10.05 zahájenie nedeľného programového bloku
10.05 – 12.45
- šermiarske vystúpenie v podaní DKS Štvanci
- Oživená histórie – program z obdobia napoleonských vojen. Oboznámi divákov z jednotlivými druhmi vojsk rakúskej, francúzskej a ruskej armády z obdobia nap. vojen
Ceny vstupného) – Spomienkové akcie v Slavkove u Brna 2.-4. 12. 2005
1. sobota 3. 12. 2005
2. nedeľa 4. 12. 2005
dospelí
1. 100,– Kč
2. zadarmo
dôchodci
1. 70,– Kč
2. zadarmo
deti, študenti, ZTP
1. 50,– Kč
2. zadarmo
rodinné vstupné
1. 200,– Kč
2. zadarmo
Vicaej nájdete na www.slavkov.cz