Práve odtiaľ, na záprahu ťahanom sobmi cez obrovské zasnežené pláne v lone krásnej prírody, začína rozvážať darčeky po celom svete. Pre fínske deti je čarovným dedkom respektíve trpaslíkom s veľkou bradou Joulupukki (Joulua ja Hyvää Uutta Vuotta), vo Francúzsku poznajú Pére Noëla a v Rusku deda Mráza. Vďaka náhode dejín práve 6. decembra oslavujú Fíni jeden zo svojích najvýznamnejších štátnych sviatkov – Deň vyhlásenia nezávislosti (v tomto prípade od Ruska respektíve už od vznikajúceho Sovietskeho Zväzu)
Obyvatelia Suomi, ako svoju krajinu Fíni nazývajú, patria medzi najusilovnejšie národy Európy. Mnohí ich považujú za nepolepšiteľných milovníkov vodky, iní zase za mužov lesa. Môžem ich nazvať národom, ktorý patrí medzi tie v Európe, ktoré sa výraznou mierou venujú športu a získavajú v ňom i úspechy. Okrem klasického lyžovania je to najmä hokej, ktorý vo výraznej miere predbieha aj tento tradičný šport.
Fíni a ich postavenie medzi plejádou národov Európy boli ovplyvňovaní viacerými faktormi. Tie ako by vytvárali novodobú dušu tohto národa. Tými hlavnými je ich pôvod a predsa len špecifická minulosť, v ktorej prevažnú väčšinu boli pod nadvládou niekoho druhého.
Ak sa pohybujete medzi Fínmi a počúvate ich jazyk zistíte určitú príbuznosť s neďalekou Maďarčinou. Nie je to náhoda. Sú naozaj jazykovými príbuznými a to aj napriek tomu, že každý Fín vám povie, že maďarčine absolútne nerozumie. Práve táto príbuznosť odráža pradávny pôvod Fínov. Fíni spolu s Maďarmi sú súčasťou ugrofínskej jazykovej skupiny, ktorá je zase súčasťou veľkej skupiny Uralských jazykov. Národy hovoriace týmito jazykmi sa tiahnu pozdĺž severskej tundry od západnej Sibíri až po Švédsko. Približne pred 7000 až 10000 rokmi sa rozdelili na dve podskupiny – ugrfínsku a samojedskú. Ugrofínska skupina sa pred 5 až 4 tisíc rokmi rozdelila na ugorskú a fínsku (sem patria okrem Fínov napríklad Laponci a ich najbližší príbuzní Estónci). Do ugorskej patria Maďari, ktorí sú zároveň najjužnejším a najzápadnejšie žijúcim národ hovoriacim uralský jazykom, sú akoby výnimkou týchto prevažne severských etník.
Fíni zo svojej uralskej pravlasti prišli v 2. stor. na západ, na územie svojej budúcej krajiny Suomi na východe Škandinávie. Z jej južných častí vytlačili svojich bezprostredných jazykových príbuzných Laponcov, pastierov sobov do nehostinných končín tundry a severských lesov Škandinávie a priľahlých častí dnešného Ruska. Onedlho Fíni prežívali aj krušné a najmä ťažké obdobie v dejinách Európy. Po sťahovaní národov museli čeliť častokrát aj krutej nadvláde Vikingov, potom dlhodobému aj národnostnému útlaku Švédov. V 19. stor. boli pod nadvládou cárskeho Ruska, kedy sa naplno rozvinula národná emancipácia. No a po bolševickej revolúcii 1917 sa konečne (6. december) dali na cestu svojej štátnej samostatnosti, ktorá pretrvala až doteraz. Zaujímavé je že v tzv. Zimnej vojne na počiatku druhej svetovej vojny hrdinsky odrazili útok Stalinovho Sovietskeho zväzu. Potom zase oni, po boku fašistického Nemecka podporovali jeho ťaženie proti sovietskemu Rusku. Nakoniec sa však proti Nemcom obrátili a bojovali na stene spojencov proti nim. Aj táto skutočnosť ukazuje peripetie malého ani nie 5 miliónového národa, ktorý aby prežil sa musel prispôsobovať dejinným udalostiam, ktoré formovali vtedajšie mocnosti. Táto zložitá fínska púť v dejinách, bola podobne ťažká ako u iných tzv. malých národov Európy.
Najväčším najmä tragickým mementom pre Fínov je pre nich niekdajšia Švédska nadvláda. Preto každý a to podotýkam mierový úspech Fínska na úkor Švédska je pre príslušníkov národa Suomi akoby určité zadosťučinenie. Tieto „súboje“ sú najmarkantnejšie najmä v hokeji. Možno ešte máte v pamäti majstrovstvá sveta v hokeji v roku 2003. Organizovali ich práve Fíni vo svojej krajine. Boli plní očakávania a jeden z rozhodujúcich zápasov hrali práve zo Švédmi. Vyhrávali už takmer rozhodujúco 5:1, no nakoniec prehrali a na šampionáte nemohli hrať o medaily. U mnohých Fínov nastala akoby prehnaná dezilúzia a spomienka na minulosť, keď boli stále tí druhí a slabší za Švédmi. Fíni to potom riešili po svojom, odišli do lesa, ktorý je ich ozajstným útočiskom. Veď sa považujú za lesných ľudí. Preto sa nemôžeme čudovať, že každý voľný čas využijú na pobyt v lese. Cez víkend idú na svoje chatky v blízkosti tisícok jazier obklopených krásnymi lesmi, aby sa oddali pokoju miestnej divočiny.
Fíni sú len do určitej miery konzervatívny, ale pritom pragmatický a novým myšlienkam naklonený národ. Okrem ťažkých dejinných skúšok to súvisí aj s ďalším faktorom – vierovyznaním. Väčšina z nich sú protestanti, evanjelici vychádzajúci z pokrokovejšieho učenia Martina Luthera. Čiže tí istí evanjelici, ktorí tvoria druhú najpočetnejšiu časť kresťanov Slovenska po rímskych katolíkoch. Ťažké prírodné podmienky severskej krajiny, už viackrát opakovaná dejinná skúsenosť, akoby zakalila usilovnosť Fínov. Preto sa nemôžeme čudovať, že sú výrazne nadpriemer úspešní v elektronickom priemysle, drevárstve, potravinárstve, výrobe športových potrieb, doprave a najmä organizovaní či už celokontinentálnych alebo celosvetových podujatí spoločenského, športového a politického charakteru. Práve usilovnosť je ďalším dominujúcim faktorom, ovplyvňujúcim existenciu Fínov. Ďalej to je v súčasnosti ich tolerantnosť voči tým druhým, najmä príslušníkom menšín a cudzincom. Napríklad vo vlakoch, ktoré so súčasťou integrovanej mestskej dopravy Helsínk, počujete pri ohlasovaní nasledujúcej zastávky, jazyk fínsky a Švédsky. Švédi patria k najpočetnejším menšinám Fínska (tvoria 5–6 percent z počtu obyvateľstva), po nich sú to Laponci, Rusi, Estónci aťd. Popri fínskom jazyku, je aj švédsky jazyk úradným jazykom Fínska.
Napriek týmto nesporným kvalitám a dejinnému zadosťučineniu duchu tolerancie však patria k najdepresívnejším národom. Patria medzi tie národy, ktorých príslušníci vykonajú percentuálne najviac samovrážd na počet obyvateľov. Súvisí to s viacerými podnetmi. Je to možno dlhodobou nepríjemnou dejinnou skúsenosťou národa, vďaka ktorej sa zakorenil určitý pesimizmus u jednotlivcov. Ďalej je to predsa len drsná a niekedy počas polárnych noci dlhodobo nie veľmi veslá a príjemná klíma a to aj napriek tomu, že príroda Fínska je vďaka jazerám a nekonečným lesom unikátna. Niekedy sa tento pesimizmus snažia liečiť pitím alkoholu. No historky o ich neúmernom pití sú predsa len prehnané. Predovšetkým v obmedzenej miere pijú alkohol v pracovné dni. Počas nich sa sústredia prevažnej miere na prácu. K určitému „alkoholickému uvoľneniu“ dochádza počas dní pracovného voľna. Vtedy dokážu jednotlivci, ale aj skupiny vypiť neúmorné množstvo alkoholu. Spomínam si na jeden z mojich nočných pobytov na letisku v Helsinkách. Prišla tam partia územčistých blonďavých Fínov okolo päťdesiat rokov, ktorá priletela zo severných končín krajiny.
Okamžite vytiahli pollitrové, vkusne vyzerajúce plastové fľašky fínskej vodky a posilňovali sa pred ďalším letom v neúmerných, ale pre nich znesiteľných množstvách. Prvého mája Fíni slávia sviatok Vappu. U nich nejde ani tak o sviatok pracujúcich, ale vychádzajúc z dávnej tradície o deň vítania jari a tepla. Deň predchádzajúci sviatku Vappu som však zažil niečo neuveriteľné. Množstvo, predovšetkým mladých Fínov pilo neúmerné množstvo alkoholu plnými dúškami. Mladé skupinky oslavovali, niektorí samotári zase v hluku osláv zapíjali depresiu z odchádzajúcej zimy. Musím podotknúť, že takých jednotlivcov stretnete naozaj veľa. Pili bez rozdielu pohlavia, muži i ženy v rovnakom množstve. Na druhý deň po skorom ranejšom upratovaní, si rodiny s deťmi s námorníckymi čiapkami na hlavách a množstvom konfiet a veľkých zhlukov farebných balónov užívala 1. mája – Vappu.
V súvislosti s rodinou a najmä postavením žien v nej musím konštatovať, že krajine som nezbadal ani náznak mužskej dominancie, respektíve nejakého vyčnievajúceho patriarchálneho usporiadania spoločnosti. Svedčí o tom fakt, že ženy ako prvé z Európy získali volebné právo. Bolo to už v roku 1905 a to aj napriek pretrvávajúcej mocenskej nadvláde cárskeho Ruska nad tzv. Fínskym veľkovojvodstvom. Ženy vo Fínsku dokonca pôsobia akčnejšie, flexibilnejšie a zhovorčivejšie ako muži. Sú schopné byť minimálne rovnocennými a úspešnými na významných manažérskych a politických postoch. Muži pôsobia zádumčivejšie a práve u nich badať väčšiu dávku depresie, ba až smútok. Zakrývajú ho však obrovskou húževnatosťou a pracovitosťou, ktorú velebí aj národný fínsky epos Kalevala. Epos odráža dávne tradície národa z jeho mýtickej lesnej minulosti.
Ďalším osvedčením prostriedkom Fínov, predsa len získať dobrú náladu je sauna, ktorá tiež zabráni aj ničivým bacilom, pôvodcom fyzického ochorenia. Saunu majú takmer všade – v hoteloch, telocvičniach, školách, viacposchodových obytných domoch. Fíni však saunu využívajú najmä na svojich chatkách a víkendových domčekoch v lesoch a pri jazerách, kde sa v čase voľna takmer všetci vracajú ku svojmu pôvodnému lesnému životu. Tu sa zaoberajú najmä lovom rýb, ale aj suchozemskej zvery a najmä ochrane životného prostredia, pre ktorú majú veľký zmysel. Nielen pre ňu, ale aj pre poriadok a čistotu. Zároveň sú veľmi spoľahliví. V krajine sa medzi nimi môžete cítiť bezpečne, bez toho, aby vás niekto okradol alebo fyzicky ohrozil. Preto môžeme konštatovať, že Fíni sú síce „chladní“ ľudia, ale so skrytou dávkou nekonečnej dobrosrdečnosti.