Rozvoj cestovného ruchu na Muráni

Podnikatelia a samosprávy horného Gemera by chceli zlepšiť situáciu v oblasti cestovného ruchu.

14.11.2005 12:41
debata

Iniciovali preto vznik spoločnosti Gemerinvest, ktorá by mala v tejto oblasti pôsobiť. Akciovú spoločnosť majú právne zaregistrovať v najbližších týždňoch, a to po splnení všetkých náležitostí. Subjekt, ktorého zakladateľmi sú podnikatelia a samosprávy v okrese Revúca, chce už v roku 2007 predstaviť prvé výsledky svojej práce.

„Našim zámerom je vybudovať športovo-rekreačný areál v katastri obce Muráň,“ povedal TASR jeden zo zakladateľov spoločnosti Marián Faško. Hotové sú už štúdie, o financie na projekt a samotnú realizáciu budú žiadať z fondov Európskej únie. Predpokladané náklady na výstavbu sa pohybujú od 400 do 500 miliónov Sk.

Do projektu je okrem Revúcej zapojená aj Jelšava a obce Muráň, Muránska Lehota, Mokrá Lúka a Lubeník. Oslovili tiež družobné maďarské mesto Kazincbarcika. O podporu tak môžu žiadať aj prostredníctvom projektov, zameraných na cezhraničnú spoluprácu.

Podľa Faška okolie Revúcej je mimoriadne bohaté na prírodné a kultúrne krásy. Nachádza sa tu napríklad Ochtinská aragonitová jaskyňa, Národný park Muránska planina, v Muráni je najvyššie položený slovenský hrad. Rozšírený je tu aj chov koní.

Jedným z charakteris­tických biotopov Muránskej planiny sú lúky. V minulosti boli lúky aktívne spásané alebo kosené, čím sa pravidelne udržiavali. S ústupom tradičného využívania lúk, chov koní a produkcia sena sú jedinými faktormi, ktoré zabraňujú zániku lúčnych spoločenstiev. Z hľadiska vyššie uvedeného, sa chov koní aj v minulosti v ochrane prírody hodnotil veľmi pozitívne a v súčasnosti sa stal jedným z dominantných symbolov Muránskej planiny. Špecifikom je polodivoký chov koní na lúkach planiny.

Chov je už od roku 1950 umiestnený v oblasti Veľkej Lúky. V počiatkoch bolo cieľom chovu záchrana huculského koňa, neskôr bola hlavným cieľom produkcia koní vhodného typu pre lesnícku činnost. Za týmto účelom prebehli len s čiastočným úspechom pokusy s krížením hucula so zámerom vytvoriť samostatné plemeno s názvom „slovenský horský kôn“ a neskôr sa začalo s chovom chladnokrvného norika. V r. 1995 bol uznaný šlachtiteľský chov koní plemena norik muránskeho typu a v r. 1997 vyhlásený za génovú rezervu norika muránskeho typu a chránený chov.

V súčasnosti sa celkový počet chovaných koní pohybuje okolo 300 kusov, z toho je 60 plemenných kobýl a 6 žrebcov. Cieľom chovu norika muránskeho typu je produkcia kvalitných, ľahko ovládateľných koní, použiteľných v lesnej prevádzke, poľnohospodárstve, ochrane poľovných revírov, agroturistike, hipoterapii a produkcia plemenných žrebcov. Okrem ostatných pozitívnych dopadov predstavujú kone významný estetický a krajinotvorný prvok.

 

www.muranskaplanina.com

debata chyba