Tento výsledok sa podarilo dosiahnuť vďaka úspešnej realizácii opatrení, ktoré boli na ochranu obávaných velikánov prijaté pred troma desaťročiami, uviedla dnes americká ministerka vnútra Gale Nortonová. Poľovné a rybolovné úrady preto navrhujú tieto medvede vyškrtnúť zo zoznamu ohrozených druhov.Úrady štátov Montana, Wyoming a Idaho by v budúcnosti mali mať právomoc vydávať licencie na odstrel limitovaného počtu jedincov amerického medveďa grizzly. Ten bol na zoznam chránených druhov zaradený v roku 1975, kedy žilo v Yellowstonskom národnom parku približne 200 kusov týchto velikánov.
Prísnymi opatreniami sa za 30 rokov ich populácia strojnásobila a v súčasnosti dosahuje 600 kusov. Na rozdiel od príbuzných v Yellowstone sa medvede grizzly žijúce mimo parku nemusia obávať o svoj život. Povolenie na odstrel bude totiž platiť iba pre územie národného parku.
Najnovším rozhodnutím nie sú nadšení ochrancovia životného prostredia a práv zvierat. Dlhodobé prežitie medveďa grizzly nie je ani zďaleka zaistené, povedala Louisa Willcoxová z ochranárskej skupiny Rada ochrany prírodných zdrojov pre americký denník USA Today.
Medveď grizly dostal svoje meno vďaka svojmu dlhšiemu ochlpeniu so striebornými končekmi, ktoré pokrýva jeho plecia a chrbát a dodávajú srsti šedý nádych (Anglické „grizzle“ – sivý, šedivý). Žije na Aljaške, v Kanade a v niekoľkých národných parkoch Spojených štátov. Vyskytuje sa v rezerváciách amerických štátoch Montana, Idaho, Wyoming a Washington. Najväčšia populácia žije v národnom parku Yellowstone. V minulosti žil medveď grizly v celej Severnej Amerike až po Mexiko, no v dôsledku lovu a ničenia životného prostredia z veľkej časti tohto územia vymizol. Práve preto začal byť od roku 1975 je chránený. V skutočnosti sa z 80 až 100 tisíc jedincov medveďa grizlyho zachovalo v USA (mimo Aljašky a Kanady, kde bola a je situácia oveľa lepšia) len 300 kusov (sedemdesiate roky 20. stor.). Z toho 200 kusov žilo v parku Yellowstone. V súčasnosti sa jeho populácia opätovne vzmáha, ako to ukazuje aj najnovší prípad z najznámejšieho amerického národného parku.
Jeho výška v stoji je až 2 metre. Medveď grizly dosahuje hmotnosť od 150 do 300 kilogramov. Samec je pohlavne dospelý v 4 roku života a samica v 3 roku z 30 ročného života medveďa. Medveď grizly je poddruhom aj v Európe žijúceho medveďa hnedého. Poznáme ešte šesť ďalších druhov medveďov, napríklad medveďa bieleho (ľadového) a medveďa baribala. Veľkosťou sa mu v rámci medveďov hnedých, pravdepodobne vyrovná iba poddruh, žijúci na sibírskej Kamčatke.
Medveď Grizly vedie samotársky život. Vo svojom životnom prostredí nemá prirodzených nepriateľov. Neobýva žiadne pevne stanovené územie, ostatným príslušníkom svojho rodu sa vyhýba a s inými zvieratami sa púšťa do boja len vo výnimočnej situácii. Napríklad s dravou pumou o ulovenú potravu alebo zdochlinu. Medveď grizly trávi jar a leto prevažne zaobstarávaním potravy, odpočinkom a spánkom. V jeseni zožerie obrovské množstvo potravy, aby si vytvoril dostatočné zásoby tuku pred zimným spánkom. Neprespí celú zimu bez prebudenia, len pri chladnom počasí upadá do akéhosi polospánku, pri ktorom má mierne zníženú telesnú teplotu.
Za slnečných dní sa po prebudení vydá za potravou. Niektoré medvede využívajú prirodzené úkryty, ale väčšina z nich si vyhrabáva brloh v zemi. Grizly do neho zalezú, keď je okolitá zem pokrytá súvislou vrstvou snehu. Celkom ho opúšťa až na jar. Ako prvé vyliezajú samce a samice, ktoré nemajú mladé.
Napriek povesti krvilačného mäsožravca chutia grizlymu lesné plody a ovocie rovnako dobre ako mäso. Hoci patrí medzi mäsožravce, podobne ako väčšina ostatných medveďov je všežravom, ktorý nepohrdne žiadnou potravou. Zdochlinu dokáže medveď grizly zacítiť na vzdialenosť až 28 kilometrov. Medveď grizly loví veľké zvieratá, napríklad soby karibu, iba keď stretne mladé, zoslabnuté alebo ranené kusy. Jeden karibu vystačí medvedici s mláďatami na štyri až päť dní. Matka však musí starostlivo zdochlinu zakopať, aby ju nenašli ostatné zvieratá. Kanadským jedincom nastáva obdobie hojnosti, keď proti prúdu riek začínajú na svoje tradičné miesto trenia tiahnuť lososy. Pri ich lovení sa často na jednom mieste stretne aj niekoľko medveďov súčasne.
Mesiacom jeho párenia je jún. Gravidita trvá 180 až 250 dní a pôrod sa uskutočňuje počas zimy v brlohu. Novonarodené mláďatá merajú asi len dvadsať centimetrov, sú slepé, bezzubé a takmer holé. Vážia iba 450 až 700 gramov. Niekoľko prvých mesiacov ostávajú v bezpečí brloha, pijú materské mlieko a zohrievajú sa matkiným teplým telom. V apríli alebo v máji opúšťajú medvieďatá pod matkiným dohľadom brloh. Medvedica im prináša potravu, ale zároveň ich učí si ju zaobstarať. I napriek veľkej ostražitosti matky padne mnoho mláďat za obeť dospelým hlavne starým samotárskym samcom a niekedy pumám. Svoju prvú zimu mláďatá trávia v brlohu spoločne s matkou.
Medvede grizly začnú byť nebezpečné, ak stratia z dôvodu svojho premnoženia a rozmachu ľudskej civilizácie svoj široký životný priestor. Nebezpečné môže byť aj naše náhodné stretnutie najmä so starým, zúrivým a statným samcom. Do nebezpečenstva sa človek obvykle môže dostať aj vtedy, ak samica chráni mláďa.