Pod úrovňou bývalého kláštora kapucínov a od čias Josefa II. až do roku 1993 kasární sa pri výkopových prácach našli tri románske domy z polovice 12. storočia. Jeden z domov historici označili za honosný palác.
Záchranný archeologický výskum na ploche presahujúcej dve futbalové ihriská sa stal najväčším archeologickým projektom v Česku. Stavebná firma prispela archeológom na niekoľkoročný výskum rekordnou sumou sto miliónov českých korún a výsledkom je 3500 banánových krabíc nálezov. Do jari, kedy sa výskum ukončí a areál plne prevezmú stavebné firmy by sa počet krabíc s nálezmi mal vyšplhať až na 4000.
„Tá plocha má viac ako 1,5 hektára, takže v Prahe je porovnateľná možno iba s plochou Staromestského námestia. A to, že tu pracovalo na tom výskume až 260 pracovníkov naraz, nám dokladá, že ani v najmenšom nepreháňame, keď tvrdíme, že to bol najväčší výskum v dejinách českej archeológie ,“ povedal pre TASR koordinátor archeologického výskumu Petr Juřina z občianskeho združenia Archaia.
Prvé tzv. zisťovacie výskumy prebiehali v areáli bývalých kasární v rokoch 1996 a 1999. Aj preto investor už vopred vedel, že bude musieť rátať so záchranným archeologickým výskumom. Do unikátneho projektu v centre Prahy sa zapojili experti z Prahy, Brna, Národný pamiatkový ústav ako aj študenti katedier archeológie z Prahy, Plzne a dvoch poľských univerzít.
V hlavnom meste Česka existujú nálezy asi 80 románskych stavieb, ale o tom, že Námestie republiky ukrýva ďalšie tri, nemali historici ani tušenia. Stavby stáli asi iba 75 rokov a mali tú smolu, že museli v rokoch 1230–1250 ustúpiť výstavbe hradieb Starého mesta pražského.
„My sme tu našli tri kamenné domy, pričom ten jeden je takou kombinovanou technikou, že to bol dom s využitím trámov a mal luxusný kamenný vstupný koridor, ten druhý patril k takým štandardným dvojpriestorovým románskym domom s klenutím na dva piliere, dva stĺpy, a ten tretí, pre nás asi najvzácnejší a najzaujímavejší je objekt, ktorý môžeme definovať ako skutočný románsky palác.
"Už to, že bol dlhý 25 metrov, svedčí o tom, že to bol objekt celkom mimoriadneho významu,“ vysvetlil šéf archeologického výskumu na Námestí republiky.
Archeológovia nedúfajú, že niekedy zistia, komu románsky palác patril. „Tá šanca sa blíži nule, pretože si musíme uvedomiť, že sa pohybujeme v 12. storočí a písomná evidencia majetku mešťanov sa v Prahe vedie až od 14. Storočia.“
Majiteľ bol podľa Juřinu veľmi vážený a bohatý. Súčasťou paláca bola aj 4,5 metra hlboká jama, ktorú je možné považovať za žumpu. Na území Prahy je to iba druhý takýto dôkaz o existencii stredovekého WC. Historici našli aj zvyšky vitráže, ktorá by mohla byť najstaršou českou románskou vitrážou na necirkevnej stavbe.
Tajomstvá vydáva aj priestranstvo pred bývalým kláštorom, kde má vzniknúť podúrovňový vstup do nákupného centra priamo z vestibulu metra. Námestie naproti známemu obchodnému domu Kotva prekvapilo archeológov úplnou nedotknutosťou starších vrstiev.
Desiatky ľudí, ktorí s lopatkami a metličkami vládnu tomuto priestoru aj v týchto chladných dňoch, prispeli k objaveniu viacerých tavných pecí a zvyškov niekoľkých domov. „Tá veľká jama je pozostatkom pivnice starého domu, ktorý podľahol požiaru. Išlo o dom, ktorý v tomto priestore bol postavený už za hradbami niekedy v 13. storočí,“ upozornil Juřina. „Oveľa zaujímavejšie sú tie situácie, ktoré vidíme tam na ploche, kde sa objavilo množstvo pecí, ktoré nám dokumentujú kovovýrobu na tomto mieste. Ide tak o železiarske, či hutnícke, kováčske prevádzky, ako aj o ešte unikátnejšie nami nájdené dve pece na zlievanie farebných kovov, ktoré sú v archeologických situáciách veľmi vzácne. Tie pece môžeme datovať už do nejakého 12.-13. storočia,“ zdôraznil.
Monografia o výsledkoch výskumu na Námestí republiky sa má objaviť v roku 2007, kedy sa plánuje aj otvorenie nákupného centra. Moderné metódy vedenia archeologického výskumu a digitálna a počítačová technika umožnia aj vytvorenie trojrozmerných modelov stavieb a vývoja námestia v jednotlivých historických epochách. Investor nákupného centra v spolupráci s pamiatkármi pracuje na úprave projektu tak, aby väčšia časť dochovaného torza románskeho paláca bola v podzemných podlažiach Palladia prístupná verejnosti.
