Ak sa svet nerozhodne znížiť energetickú spotrebu, varuje ďalšia štúdia (financovaná Medzinárodnou energetickou agentúrou), tak množstvo skleníkových plynov sa do roku 2030 má zvýšiť až o 52 percent.
Keď v roku 2003 zasiahli Európu extrémne vysoké teploty, v metropoliach kde prevýšili 40 stupňov Celzia, zahynuli desaťtisíce ľudí. Americkí vedci vypočítali, že ak by podobné vysoké teploty zasiahli americké veľkomestá, výsledok by bol katastrofou – len v samotnom New Yorku by zahynulo tritisíc ľudí a treba rátať tiež s rozsiahlymi výpadkami elektrického prúdu. V histórii boli vysoké teploty smrteľnejšie ako hurikány a tornáda.
Stredomorský región doplatí na globálne otepľovanie najviac z európskych oblastí. Rozsiahlejšie suchá poškodia všetky ekonomické aktivity od poľnohospodárstva až po turistiku. Napríklad oblasti európskeho Stredomoria môžu zaznamenať teploty a z nich vyplývajúce klimatické a prírodné podmienky podobajúce sa africkému Stredomoriu (Egypt, Tunis a iné), čiže aj momentálnym púštnym podmienkam najsevernejších častí Afriky. Oveľa väčšie suchá môžu postihnúť zase Nílsku deltu v Egypte, ktorá už v súčasnosti čelí ekologickej katastrofe aj z dôvodu preľudnenia. Tieto skutočnosti sa môžu dotýkať celého severoafrického povodia Nílu. Mnohé severoafrické pobrežné oblasti Stredomoria sa môžu podobať najhorúcejším oblastiam Sahary alebo ázijského Arabského polostrova.
Bankrot podľa inej medzinárodnej štúdie (zverejnili ju v časopise Science) hrozí aj nižšie položeným lyžiarskym strediskám v Európe. Oteplenie rozšíri plochu lesov, mnoho živočíchov a rastlín sa presunie viac na sever za chladnejším podnebím a európske rieky budú v zime často prinášať záplavy.
Táto štúdia šestnástich európskych výskumných centier, ktorú pred mesiacom zverejnili v časopise Science, je najrozsiahlejšou prácou o vplyve klimatických zmien v Európe a zostavená je na obdobie 75 rokov. Na začiatku novembra o nej informovali média po celom svete vrátane Pravdy.
„Spomedzi európskych regiónov je stredomorský najviac citlivý na zmeny, ktoré so sebou prinesie globálne otepľovanie,“ uvádza sa správe. „Nedostatok zdrojov vody, rozsiahle lesné požiare, migrácia živočíchov a rastlín na sever a znehodnotenie poľnohospodárskej pôdy, to všetko sú priame následky klimatických zmien.“ Relatívne najmenej môžu tieto potenciálne katastrofálne zmeny postihnúť severné oblasti Chorvátska a Talianska.
V hornatých regiónoch sa presunie hranica dostatočnej snehovej prikrývky na zimné športy zo súčasných približne 500 metrov nad morom na 1 500 metrov, čo samozrejme spôsobí krach nižšie položených zimných centier vrátane mnohých na Slovensku a v Českej republike.
Podľa štúdie v južnej Európe klesne množstvo ročných zrážok a vlny horúčav sa budú objavovať častejšie. Posledná veľká horúčava v roku 2003 spôsobila smrť 35-tisíc ľudí. Až štvrtina populácie stredomorského regiónu bude musieť žiť s obmedzenými dodávkami vody.
Lesov v južnej Európe bude ubúdať a zmení sa tak aj výzor prímorských oblastí. Naopak, sever Európy bude mať viac dažďa a lesy sa budú rozširovať. Najmä v zime sa podmienky na turistický ruch v oblasti okolo polárneho kruhu môžu zatraktívniť. Ale zase je to len jedna strana mince. Globálne otepľovanie môže znamenať už toľkokrát spomínané rapídne topenie ľadovcov v Arktíde. To bude znamenať potenciálne zaplavenie území na severe Európy, či už Holandska, alebo iných oblastí.
Zároveň to bude mať neblahé účinky pre život živočích v polárnych oblastiach. Bude sa to týkať veľrýb, polárnych cicavcov a vtákov, ktoré hniezdia na severe. Už nebude prekvapením, keď ľadové medvede sa nebudú túlať po zasnežených pláňach zamrznutého mora. Ale ich uvidíme na zablatených a kamenistých pláňach pobrežných oblastí Kanady a Aljašky. Ľadové (polárne) medvede privádzajú mláďatá na svet v brlohoch vo snehu. Už dlhodobo je ale pozorovaný príliš skorý začiatok jarného topenia. Z týchto dôvodov sú medvedie mláďatá príliš skôr vystavené drsnému arktickému prostrediu predčasnej jari. Otváranie ropných ložísk je vedľa otepľovania hneď druhým rizikovým faktorom, ktorý priamo ohrozuje medvediu populáciu. Uprostred pribúdajúcich náznakov ľuďmi vyvolaných klimatických zmien pokračuje ropný priemysel v aljašskej Arktíde v rýchlej expanzii smerom k ruským a kanadským hraniciam.
„Nemôžem vylúčiť, že niektoré regióny budú na globálnom otepľovaní profitovať,“ povedala Dagmar Schröterová z inštitútu Postdam. Priemerná teplota sa má do roku 2080 zvýšiť asi o štyri stupne. Profitovanie sa môže týkať oblastí strednej Európy. Ale tiež pozor, lebo v Alpách môže dôjsť ešte radikálnemu topeniu ľadovcov a rovnako v stredoeurópskych oblastiach môžu hroziť časté záplavy s nepredvídateľnými dôsledkami. Čo môže ohroziť najmä zimnú turistiku. Zato v lete budú oveľa lepšie podmienky pre poľnohospodárstvo a turistiku. Napríklad na Slovensku môžu dovolenkári potenciálne zažiť dlhé a teplé leto, počas ktorého môžu využívať prírodné vodné plochy a najmä termálne pramene. Preto sa nemôžeme čudovať, že Slovensko je v mnohých prognostických štúdiách považované za krajinu s vysokým turistickým potenciálom a to aj bez ohľadu na globálne otepľovanie. Vraj má byť „mekkou“ letnej horskej turistiky, agroturistiky a predovšetkým kúpeľníctva. Je na škodu, že z dôvodu našej neschopnosti nevyužívame tieto prijateľné podmienky na turistiku už v súčasnosti. Nehovoriac o tom, že globálne oteplovanie, napriek iba relatívnym optimistickým prognózam pre Slovensko bude mať nakoniec neblahé účinky a mi už pre turizmus nebudeme mať čo využívať a ponúkať.
Odhady regionálnych zmien podľa www.infovek.sk
V správe IPCC z r. 1990 boli predložené odhady klimatických zmien do r. 2030 pri scenári emisií skleníkových plynov pre päť oblastí. Ponúkame Vám aktuálny stav v súlade s prognózami tejto práce.
Strená Severná Amerika
Oteplenie kolísa medzi 2 až 4 stupňami Celzia v zime o 2 až 3 stupňa Celzia v lete. Zrážky sa zvyšujú v zime až o 15%, kde v lete dochádza k zníženiu o 5 až 10%. Vlhkosť pôdy v lete klesá o 15 až 20%.
Južná Ázia:
Oteplenie behom roku kolísa od 1 do 2 stupňov Celzia. V zime sa zrážky menia málo, ale v lete sa zvyšuje činnosť monzúnu o 5 až 15%. Vlhkosť pôdy v lete sa zvyšuje o 5 až 10%.
Oblasť Sahelu v Afrike:
Oteplenie siaha od 1 do 3 stupňov Celzia. Oblastný priemer dažďových zrážok sa zvyšuje a oblastný priemer pôdy vlhkosti v lete klesá iba minimálne. V regióne však sú okrsky ako zvýšenie, tak pokles dažďových zrážok a vlhkosti pôdy.
Južná Európa:
Oteplenie v zime je 2 stupne Celzia a v lete kolísa medzi 2 až 3 stupňami Celzia. Existujú iné náznaky, že v zime dochádza k zvýšeným zrážkam, ale letné zrážky klesajú o 5 až 15%a vlhkosť pôdy v lete klesá o 15 až 25%.
Austrália:
Oteplenie sa v lete pohybuje medzi 1 až 2 stupňami Celzia a v zime okolo 2 stupňov Celzia. Letné zrážky sa zvyšujú asi o 10%, ale o zmenách v pôdnej vlhkosti modely nedávajú súhlasné odhady. Oblastné priemery skrývajú veľké rozdiely v rôznych častiach kontinentu.