Preto Chorvátsko nie je len prímorským rajom, ale aj miestom zimného – aktívneho oddychu. To, že to so zimnými športmi nie v Chorvátsku vôbec zlé, dokazujú i úspechy lyžiarov tejto jadranskej krajiny.
Chorvátsko má príjemné stredomorské podnebie najmä na pobreží. Charakteristické je teplým slnečným letom s teplotami do 40 °C a miernou zima s výnimočne sa vyskytujúcimi mrazmi. Je tu oveľa teplejšie ako na Slovensku a život znepríjemňujú iba „bury“ (búrky so silným vetrom od mora a s nepríjemným dažďom, ktorý kde tu prepletá snehová vločka). Vo vnútrozemí je však mierne kontinentálne podnebie, ktoré je podobné klíme našej krajiny pod Tatrami. Je iba o málo teplejšie ako na Slovensku. Poďme si preto „prehliadnuť“ i chorvátske horské strediská.
Horské zimné stredisko a výletné miesto Platak na svahoch masívu Snježnik v Gorskom Kotare, sa nachádza v nadmorskej výške 1 111 m, 26 km severovýchodne od Rijeky. Je veľmi dobre vybavené pre zimné športy. K dispozícii je lanovka, 6 vlekov s kapacitou 1 350 lyžiarov za hodinu, zjazdovky a bežecké trate. Sneh sa tu v prevažnej miere drží úctyhodne dlho – do polovice mája. Takéto niečo nemôžeme zaznamenať, ani u väčšiny slovenských zimných stredísk a to vraj máme lepšie poveternostné podmienky pre zimný aktívny oddych. V lete je tu možnosť táborenia. Výstup na blízky Snježnik trvá 1 1/4 hod. a výstup na dominantný Risnjak trvá 3 hod. Platak je jedným z dvoch hlavných východísk do národného parku Risnjak, ktorý sa nachádza v západnej časti Gorského Kotaru. Vrch Risnjak (Velký Risnjak) dosahuje výšku 1528 m, ďalší končiar Snježnik dosahuje výšku 1506 m. Práve Snježnik bol v roku 1953 (s rozšírením v roku 1994) prehlásený národným parkom.
Aj horská skupina okolo Skradu – 61 km severovýchodne od Rijeky (Skradinský vrh 1044 m, Drgomalj 1154 m) a Delnic je súčasťou Gorského Kotaru. Delnice patria medzi najvýznamnejšie horské centrá a sú pravdepodobne najväčším mestečkom Gorského Kotaru. Delnice sa nachádzajú necelých 50 km severovýchodne od Rijeky.
Do Gorského Kotaru býva zaraďované i výrazné horské zoskupenie Klek ( s maximálnou nadmorskou výškou 1181 m) u Ogulinu. Celá táto oblasť je spádovo prístupná k Ogulinu, ktorý je ďalším významným horským strediskom – využívaným pre turistiku a zimné športy.
V pohotí Velika Kapela je masív Bjelolasica (jeho končiar Kula dosahuje výšku 1533 m nad morom) v priestore ktorého sa nachádza zimné – chorvátske olympíjske centrum. Súčasťou masívu sú Biele a Samarské steny (Bijele i Samarske stijene 1334m), ktoré patria medzi najpríťažlivejšie prírodné zákutia v Chorvátsku. Velika Kapela zoskupuje vysočinu Gorski Kotar s pohorím Velebit, horským sedlom Vratnik a s masívom Mala Kapela. Velika Kapela býva veľmi často oprávnene považovaná za súčasť pohoria Gorsky Kotar. Vo Velikej Kapele sú veľmi dobré možnosti aj pre horolezcov.
Ďalšie horské strediská v masíve Medvednica pri Záhrebe sú zimnými oddychovými centrami pre obyvateľov hlavného mesta Chorvátska. Niečo podobné, aj keď porovnanie najmä pre rozdielny charakter pohorí nie je celkom presné, plnia pre Bratislavu Malé Karpaty – napríklad s Pezinskou Babou a Kamzíkom. V masíve Medvednica sú strediská s viacerými lanovkami a upravenými lyžiarskymi terénmi. Najvyšším vrchom masívu je Sljeme, ktorý sa nachádza severne od mesta Záhreb v jeho tesnej blízkosti. Priamo z mesta na Sljeme smeruje lanovka, ale aj mestské autobusové linky. Zjazdovka na Sljeme je vďaka dobrému osvetleniu, vhodná aj na nočnú lyžovačku.