Mykény
Dominantné miesto achájskych, Homérových Grékov, archeologicky prináležiacich mykénskej kultúre. Názov dostala podľa tohto najvýznamnejšieho, najstaršieho sídla Grékov – Mykén. Počas rozkvetu mykénskej kultúry išlo o „mytologický zlatý vek“ najstarších Grékov v dobe bronzovej. Jazykovedci dokázali, že to boli Gréci z 2. tisícročia pred n. l. aj na základe lineárneho písma B. Slová v ňom napísané prináležali indoeurópskemu jazyku, ktorý oprávnene identifikovali ako prvotnú, tzv. achájsku gréčtinu. Títo prví Gréci – Achájci prenikli do Grécka a na Peloponéz okolo roku 2000 pred n. l. Okolo roku 1700 pred n. l. sa ich život vyformoval do mykénskej kultúry, druhej (po minojskej civilizácii z Kréty) významnej civilizácie v dejinách Európy. V Mykénach doteraz môžete obdivovať svetoznámu leviu bránu, šachtové hroby a iné pamätihodnosti z najstarších dejín Grékov. Najkrajšie nálezy v Mykénach odokryl objaviteľ Tróje Henrich Schliemann. Známa je napríklad zlatá posmrtná maska „kráľa Agamemnóna“, ktorá mu však určite nepatrila lebo pochádzala zo staršieho obdobia ako mohol tento mytologický, mykénsky kráľ, hrdina z eposu Ilias potenciálne žiť. Ďalej treba spomenúť kyklopské múry z mohutných kameňov a zvyšky kamenného paláca. Práve čarokrásne príbehy gréckej mytológie sa dávajú svojím vznikom a možno podnetnými udalosťami do súvislosti s obdobím mykénskej kultúry (17 stor. a 12/11. stor. pred n. L).
Sparta
Vďaka svojej zašlej sláve vojenskej veľmoci antického Grécka, je neodmysliteľnou súčasťou Peloponézu. Rozprestiera sa v úchvatnej krajine naplno dýchajúcej Gréckom. Pokiaľ ide o pamiatky, tak sa tu zachovalo z nich iba minimálne torzo, ale napriek tomu pôsobia v kolorite miestnej krajiny príťažlivo. Nehovoriac o tom, že Spartu akoby aspoň čiastočne opäť prinavrátil do dejín nedávny (2002) archeologický objav, ktorý možno dokazuje, že mesto sa tu mohlo reálne nachádzať už v druhom tisícročí pred n. l. Čiže zdá sa, že pevec Homér mal o existencii spartského kráľovstva s Menealom na čele možno v niečom pravdu.
Korintský prieplav a Korint
Atény oddeľuje od Iónskeho mora úzky pás pevniny – Korintská šija. Prieplav je dlhý 6,3 kilometra a široký práve tak, aby ním prešla loď. Neďaleko na Peloponéze sa nachádza Korint. Prastaré mesto, ktoré symbolizuje staroveké dejiny kolísky európskej civilizácie od čias mykénskeho Grécka cez antiku až po Byzanciu. Patrí medzi mestá, ktoré sa spomínajú aj v Novom zákone.
Delfy
Približne 7km severne od korintského prieplavu, na južnom úpätí Parnasu sa rozprestiera najslávnejšia veštiareň Grécka, ba možno i Európy – delfská veštiareň. Práve tu Pýtia, aj tých najmocnejších ľudí antického sveta informovala, čo môžu očakávať a čo ich neminie. Pýtia sídlila v chráme boha Apolóna. Najstarší, drevený chrám v Delfách postavili 7. stor. pred n. l. Najväčší vplyv dosiahla veštiareň v 7. – 6. stor. pred n. l. V roku 279 pred n. l. ju zničili bojachtiví Kelti. V období helenizmu upadala a na význame nabrala opäť v 2. stor., počas Rímskeho cisárstva. Zákaz pohanských kultov cisárom Teodóziom v roku 392 znamenal jej zánik. Doteraz v Delfách môžete vidieť zvyšky chrámového okrsku z antických čias, rozkvetu slávnej veštiarne.
Sými
Neďaleko svetoznámeho ostrova Rhodos, kde sa nachádzal jeden z divov sveta (socha boha Hélia), sa severne od neho rozprestiera ostrov Sými. Výlet na ostrov Sými sa určite oplatí absolvovať, najmä keď sa nachádzate na ostrove Rhodos. Ostrov Sými sa nachádza blízko tureckého pobrežia. Loď priváža turistov do hlavného mesta ostrova, ktoré je roztrúsené na okolitých kopcoch. V meste je množstvo romantických uličiek, taverien, obchodíkov i reštaurácií. Žiadny turista neobíde promenádu v prístave, kde v každom stánku predávajú špongie – spracované a upravené morské huby. Priamo na promenáde je aj múzeum venované výlovu týchto morských darov. Majiteľ, skúsený potápač i predavač, na požiadanie zoznámi turistov s históriou výlovu húb, ich použitím, poradí im vhodný druh huby. Návštevníci si ich môžu aj sami vyskúšať: v pripravených vedrách je voda, do ktorej môžu huby namočiť a doslova na vlastnej koži sa presvedčiť, ako huby fungujú. Obchodík ponúka overenú kvalitu, bez chemických úprav, za to všetko však turista aj „slušne“ zaplatí.
Kalymnos
Rozprestiera sa severozápadne od ostrova Kós, v južnej časti Egejského mora. Zažijete v ňom skutočnú, turizmom nezmutovanou grécku atmosférou. Býva nazývaný aj ostrovom lovcov morských špongií. Najmä v minulosti fyzicky náročný spôsob života potápačov-zberačov špongie zapríčinil ich nízky priemerný vek 30 rokov. Tento údaj sa netýkal len Kalymosu, ale aj iných ostrovov (Sými), kde žili lovci špongií. Našťastie dnes už toto hrozivé číslo krátkej dĺžky ľudského života nie je skutočnosťou. Na počesť lovcov a lovu sa tu organizujú miestne slávnosti. Ostrov s drsnou, ale príťažlivou scenériou ponúka viacero pamiatok z mykénskej doby achájskych Grékov, ale svoje stopy tu zanechali i antickí Gréci, Rimania a obyvatelia Byzantskej ríše – vlastne gréckej pokračovateľky rímskeho impéria.