Kráčame po troskách antického Milétu

Turecké pobrežie Stredozemného mora býva vyhľadávaným miestom dovolenkárov z celého sveta. Nielen že sa tu nachádzajú nádherné pláže, ale aj veľkolepé pamiatky zo staroveku a z obdobia antického Grécka a Ríma. Ide o staré mestá z obdobia Tróje alebo slávne grécke mestá z čias, keď vznikala filozofia a antické umenie.

25.07.2005 09:24
debata

Na pobreží

Na tom istom pobreží Egejského mora môžete vidieť zvyšky bájnej Tróje, mesta, ktoré opäť na svetlo sveta odkryl slávny, ale aj často kritizovaný Henrich Schlieman. Ďalej je to Efezos, v ktorom sa nachádzal Artemidim chrám, patriaci do zoznamu siedmich divov sveta.  Na samom juhu sa nachádza ďalšie mesto, ktoré malo tiež tú česť, že sa v ňom nachádzal div sveta. Ide o Halikarnass a mauzóleum kráľa Mausola (4. St or. pred n. l.),  ktorý dal hrobkám tohto druhu svoje meno.

Poďme spolu navštíviť mesto, ktoré sa rozprestiera na polostrove medzi Efezom a Halikarnasom. Slávny Milét, pradávne mesto plné prekvapení a krásnych pamiatok. Milét sa začal formovať už v časoch bájnej Tróje. Dáva sa do súvislosti s minojskými Kréťanmi, alebo ich pokračovateľmi Homérovými Achájcami – Grékmi mykénskej kultúry. Ide o Grékov, ku ktorým sa viažu príbehy gréckych báji.

Milét bol aj pri zrode toho,  čomu hovoríme grécky antický zázrak. V tom čase už v Miléte žili jónski Gréci, ktorí sa tu začali usadzovať od 11. stor. pred n. l. V 7. stor. pred n. l.  bol Milét najväčším gréckym mestom na maloázijskej pevnine. Práve odtiaľto pochádzal slávny učenec Tháles Milétsky (6. Stor.), ktorý sa pokladá za zakladateľa filozofie vôbec. Na jeho učenie nadviazali jeho ďalší slávni rodáci – filozofi Anaximenes a Anaximadros. Práve oni boli zakladateľmi slávnej filozofickej „Milétskej školy“.

Čo bolo v meste

Veľký prístav Milét  bol síce spriaznený s Aténami, ale dlhí čas svojej existencie musel odolávať rozpínavosti Perzskej ríše. Patril k najväčším mestám zo zväzku 12 jonských miest a postupne mal v ňom vedúce postavenie. V roku 499 pred n. l. bol hlavným iniciátorom vzbury maloázijských Grékov voči Peržanom. V roku 494 pred n. l. po porážke na ostrove Ladé bol úplne zničený, ale opäť postavený s pravouhlou schémou ulíc, do ktorých včlenili i verejné budovy. Po skončení helenistického obdobia sa stal súčasťou Rímskej ríše. Od 3. stor. nastal v meste úpadok v súvislosti so zanášaním prístavu a hrozbou rozšírenia malárie.  Práve z dôvodu zanesenia prístavu a naplavenín sa v súčasnosti Milét nachádza až 9–10 km od mora.

V Miléte z antických stavieb môžete vidieť zvyšky divadla dokončeného v 2. stor. a postavenom na mieste, kde bolo staré grécke divadlo. Rozprestieralo sa na akropole klasického a helenistického mesta. Svojho času bolo najväčším divadlom v Malej Ázii, pričom kapacitu divákov na sedenie malo 15 000 miest. Najstarší prístav sa v Miléte nachádzal v Levom zálive, ktorý doteraz strážia mramorové sochy dvoch levov.  V strede mesta stál delfinión – hlavná mestská svätyňa a radnica. Veľmi dobre sú v meste zachované kúpele Vergília Cpita, ktoré pochádzajú z polovice 1. stor. , ale aj množstvo iných objektov, ktoré počas pobytu v Turecku môžete navštíviť.

debata chyba