Na prehliadku mesta jeden deň nestačí
Stavil by som na bratislavské rozprávky
Bratislavu má rád ten, kto ju dobre pozná. Ak by ma navštívil priateľ, zobral by som ho najprv na prechádzku do Malých Karpát. Cestou po lesných chodníčkoch alebo pri opekačke by som mu porozprával príbeh bratislavského Robinsona Karola Jettinga, objaviteľa princípu reaktívneho pohybu Andreja Segnera, či vynálezcu šachostroja Wolfganga von Kempelena. Povedal by som mu rozprávku o našom „minimetre“, teda tuneli pod Hradom. Prezradil, že sme svetovej gastronómii dali typické rožteky „pajgle“ a žemľu „kajzerku“ a kopu iných vecí, ktoré by sme si potom zašli pozrieť či ochutnať aj v reáli. Naopak, neriskol by som s ním „výstup“ na Ufo ani do iného „vyhláseného“ podniku, aby sa mu všetky dojmy z môjho citlivého rozprávania razom neutopili v čiernom bahne rozliatych slov a víííííííín…
Pepe, Nové Mesto
Obrátená pyramída je stále jedinečná
Minulý týždeň som cestovala linkou č. 39. Sedela som chrbtom otočená k dvojici starších pánov. Z ich rozhovoru som pochopila, že jeden je Bratislavčan, druhý pricestoval z Hradca Králové. Pravdepodobne spolu chodili do školy, pretože spomínali spolužiakov. Na Mýtnej ulici prerušili rozhovor, lebo hosť obdivoval budovu Slovenského rozhlasu. Viem, že púta pozornosť návštevníkov, ktorí obdivujú panorámu mesta spod Slavína. Asi by som svojho hosťa na túto jedinečnú stavbu tiež upozornila.
Božena Novotná, Karlova Ves
Okrem diskoték tu nič nie je
Pre mladých tu toho moc nie je. Prišli za mnou kamaráti z Anglicka a okrem diskoték a krčmičiek v centre mesta sme vlastne nemali kam ísť.
Eva, 19 rokov
Zašli by sme na cintoríny
Na pražskom Vyšehrade sníva svoj večný sen množstvo českých osobností. Vlani sme sa na tomto cintoríne boli pozrieť s priateľkou a nevedeli sme odtiaľ odísť. Čo pomník, to spomienka na vzácneho človeka. Bratislava má Ondrejský cintorín, ale aj Slávičie údolie – v jeho dolnej časti sú tiež pochovaní ľudia hodní obdivu. Možno je to trocha morbídne, no ja by som svoju návštevu zaviedla aj sem. Určite by sme zapálili sviečku pri pomníku Alexandra Dubčeka.
Rozália Maďarová, Wolkrova ul.
Chýba mi park
Pred rokmi som navštívila bulharské mesto Ruse. Priateľka ma zaviedla do obrovského parku blízko centra. Najprv som nechápala prečo. Potom mi došlo, že je to to, čo Bratislava nemá. Sad Janka Kráľa v Petržalke je len zlomkom toho v Ruse.
Emília, Damborského ul.
Devín priam rozkvitol
Stredná generácia si určite spomenie na stokorunáčku s vyobrazením sútoku riek Morava a Dunaj pod zrúcaninou hradu Devín. Tento úchvatný pohľad je stále aktuálny z Devínskej Kobyly. Hrad bol donedávna jedinou zaujímavosťou v tejto časti Bratislavy. Podhradie bolo skôr hanbou, ak ste napríklad chceli použiť sociálne zariadenia v pohostinstve. Dnes je mestská časť priam ukážková. Celé Slovanské nábrežie je upravené, vybudované. Dá sa naň dostať loďou aj peši. Na nepoznanie sa zmenilo aj parkovisko pod hradom. Moji priatelia z Košíc boli doslova nadšení, keď som ich sem zaviedla.
Vlasta zo Žilinskej ul.
Leto poskytuje pestrý výber
Ako stredoškolák som bol na výmennom pobyte v Írsku a Holandsku. Spriatelil som sa tam s rovesníkmi, ktorí po takmer desiatich rokoch prejavili záujem znovu si pozrieť Bratislavu. Nespoznávali ju. Veľmi sa im páčilo večerné mesto – plné ulice, koncert na Hlavnom. Samozrejme sme neobišli Irish Pub, ale zašli sme aj do ďalších zariadení, kde sa stretávajú mladí.
Juraj, 24-ročný
Kde sa dá porozprávať
Chcela by som upozorniť na nenápadné, no veľmi sympatické zariadenie. Nachádza sa pod Starou radnicou a vchádza sa doň z Hlavného námestia. Kaviareň Radnička je malá, tichá, na stoloch zvyknú horieť sviečky, čím vzniká intímna atmosféra. Pre mňa ako zarytú nefajčiarku je dôležité, že to tu nezapácha po cigaretovom dyme. Podávajú tu nezvyčajné nápoje, ktoré vymysleli známe bratislavské osobnosti, vynikajúcu kávu aj zákusok.
Dobroslava Čierna, Dúbravka
Halušky im nechutia
Slovenským národným jedlom sú bryndzové halušky. Myslím si však, že chutia akurát tak nám. Na ich vôňu a chuť si jednoducho treba zvyknúť. Cudzinci zväčša zmŕštia tvár, ak im ich predostriete. Iba tí najväčší fajnšmekri sa premôžu a dajú si ich. Osobne by som ich však cudzincovi neodporúčal.
Ivo z Ivanky
Máme sa čím pýšiť
Naše mesto určite má čo ukazovať. Keby som chcel povodiť svojho hosťa po všetkých dominantách, potreboval by som na to pár dní. Jeden by mi určite nestačil. Začať by som mohol televíznou vežou s otáčavou reštauráciou Kamzík, pokračovali by sme Ufom – bývalou reštauráciou Bystrica na Novom moste, ďalej Bratislavským hradom, pohrebiskom a pamätníkom na Slavíne. Pozval by som ho na prechádzku historickým centrom. Koľko je tam nádherných a dnes už aj rekonštruovaných palácov, výstavných priestorov. Zašli by sme si na operu či nejaký muzikál. Určite by sme sa vybrali na Železnú studienku alebo na opačný koniec mesta – do petržalských lužných lesov. Ako dôchodca mám času habadej, určite by sme sa nenudili.
Matej Seman, Vilová ul.
Zdá sa, že spokojnejší sú s možnosťami nášho mesta starší Bratislavčania. Azda aj preto, že ho lepšie poznajú. Horšie je to s mládežou. Kritizuje, že okrem diskoték a pubov nemá kam ísť. Mali by jej viac načúvať otcovia tohto mesta.