Pochádzali z mesta Megara a podľa legendy ich viedol muž menom Byzas. Mesto sa volalo Byzantion a od svojho vzniku kontrolovalo dôležitý obchod medzi Egejskou oblasťou a Čiernym morom. Zakladatelia vtedy nemohli tušiť, že položili základy mesta, ktoré bude sídlom troch mocných svetových ríš: Rímskej ríše, Byzantského cisárstva a Osmanskej ríše.
Nový Rím Konštantína Veľkého
Rímskeho cisára Konštantína Veľkého upútala jedinečná poloha mesta natoľko, že sa rozhodol založiť tu v 4. storočí po Kristovi nové hlavné mesto obrovskej ríše. Malo sa stať novým Rímom a to nielen svojim významom, ale aj svojou nádhernou a nákladnou výstavbou. Starý Byzantion sa zmenil na nepoznanie, postupne boli vybudované nové paláce, chrámy, akvadukty, prístavy, námestia, ulice, opevnenia, skrátka všetko, čo potrebuje hlavné mesto tak významnej ríše. Po svojom zakladateľovi zdedilo mesto aj meno – Konstantinopolis, ktoré v niektorých jazykoch prežilo dodnes. Centrom mesta bolo námestie Augusteum, pri ktorom sa nachádzal známy konstantinoplský hipodróm, jedno z centier spoločenského života mesta. Jeho pozostatky môžeme obdivovať dodnes. Medzi námestím a pobrežím Marmarského mora sa rozkladal obrovský cisársky palác, ktorého neveľké zvyšky v podobe nádherných mozaík môžete objaviť v špecializovanom múzeu. Po antickom Konstantinopole sa zachovali aj ďalšie pamiatky, napríklad zvyšky akvaduktu pomenovanom po cisárovi Valensovi, po ktorom sa dopravovala voda po meste, viaceré cisterny pre uchovávanie tejto vzácnej tekutiny, zvyšky obrovských hradieb chrániacich mesto z najcitlivejšej západnej strany alebo pozostatky Konštantínovho stĺpa, na ktorom kedysi bola umiestnená socha panovníka, ktorý dal mestu nový život.
Bohatstvo a moc Byzancie
Byzantská ríša, ktorá plynulo nadviazala na dedičstvo Východorímskej ríše, sa stala jedným z najvýznamnejších svetových štátnych útvarov. Jej gigantickí súperi zvučných mien ako napr. perzská Sásanovská ríša, Avarský kaganát, Arabský kalifát, ríša Seldžukov, križiacke štáty, Bulharské cárstvo, atď. vznikali, dosahovali svoj vrchol a zanikali, kým ona pretrvávala. Niekedy prekvitala, inokedy stagnovala, raz rabovaná, druhý raz rabujúca, až napokon v roku 1453 definitívne porazená. Jej hlavné mesto – Konstantinopol – bol synonymom neuveriteľného bohatstva byzantských cisárov, bohatnúcich z obchodu s orientom, produkcie hodvábu, purpuru a ďalších luxusných komodít. To všetko neuveriteľne lákalo obchodníkov všetkých rás, vierovyznaní a národností a samozrejme aj dobyvateľov. V čase cisára Justiniána (6. storočie) mal okolo milióna obyvateľov a v porovnaní s ním boli vtedajší Paríž či Londýn obyčajné dediny. Poďme sa pozrieť, či sa zachovalo niečo z hlavného mesta Byzantskej ríše. Mierne školené oko kochajúce sa krásou tureckých mešít si určite všimne osobitné čaro a architektonickú výnimočnosť jednej z najväčších – chrámu Hagia Sophia. Stavba ležiaca v centre mesta, ktorú dal postaviť cisár Justiniánus, bola najväčším a najvýstavnejším kresťanským kostolom nielen v meste, ale aj v celom kresťanskom svete. Druhý najväčší kostol, chrám sv. Apoštolov, pohrebisko cisárov, bol už dávno zbúraný, avšak jeho viac-menej verná kópia je chrám sv. Marka v Benátkach. Okrem Hagie Sophie sa v meste zachovalo viacero byzantských chrámov zmenených na mešity. Spomeňme kostol sv. Ireny, kláštor sv. Saviora na Chore s úžasnými mozaikami, kláštorný kostol Pammakaristos, kláštorný kostol Krista Pantocratora, a množstvo iných. Menej sa zachovalo svetských pamiatok, už len zvyšky ostali z paláca Bucoleon pri brehoch Marmarského mora, o niečo viac sa zachovalo z mladšieho palácového komplexu v štvrti Blacherny, sídla posledných byzantských cisárov.
Tisíc a jedna noc v Istanbule
Scenéria hlavného mesta ríše tureckých sultánov, pred ktorými sa triasli takmer všetky krajiny na pobreží Stredozemného, Čierneho i Červeného mora, a ktorých vojenskú silu mali možnosť pocítiť aj naši predkovia, je rovnako nádherná od Marmarského mora, Zlatého rohu alebo ústia Bosporu. Množstvo minaretov týčiacich sa k nebi, patria k mešitám, ktoré po sebe zanechali významní i menej známi panovníci. Môžeme obdivovať mešitu sultána Ahmeda I. zvanú Modrá mešita, tvoriacu architektonický protipól k chrámu Hagia Sophia, alebo monumentálnu mešitu Sulejmana I. umiestnenú na jednom z pahorkov Istanbulu, či Novú mešitu sultánovej matky pri moste Galata. Vymaňme sa z rozmanitosti istanbulských mešít a navštívme sídlo osmanských vládcov a srdce tureckej ríše – palác Topkapi. Je umiestnený na pahorku, kde antickí Gréci postavili svoju akropolu, pri myse zvanom Seraglio. Nie je to palác v európskom zmysle slova, ale doslova mesto v meste, typická orientálna spleť budov, kioskov, pavilónov, mešít, zasadacích miestností, klenotníc, ale aj kuchýň, stajní a všetkých ďalších priestorov určených pre blaho vladára. Súčasťou paláca je aj objemný hárem so svojou vlastnou komplikovanou štruktúrou. Z niektorých častí paláca je pekný pohľad na panorámu mesta, ktoré podľa niektorých patrí k najkrajším perlám orientu na svete.
Európska metropola nad Bosporom
V 19. storočí dochádza k výrazným snahám o poeurópštenie Tureckého štátu. V architektúre sa čoraz viac presadzujú európske slohy a štýly, ktorým prepadli všetci od obchodníkov po sultána. S výrazne európskymi prvkami je postavený okolo polovice 19. storočia palác Dolmabahče, kde sa presťahovali sultáni z už nemoderného Topkapi. Menšími palácmi a vilami sú posiate obidva brehy Bosporu. Skutočne európsky pôsobí štvrť Galata medzi Bosporom a Zlatým rohom. Založili ju talianski obchodníci ako svoju základňu ešte v časoch byzantskej ríše a rozprestiera sa okolo mohutnej Galatskej veže slúžiacej pôvodne ako strážna a protipožiarna stavba. V jej okolí sa nachádza mnoho kostolov rôznych kresťanských cirkví, palácov, veľvyslanectiev a niekoľko pamiatok na stredovekú Galatu. Inou európsky pôsobiacou časťou mesta je štvrť Fanar (Fener), starobylá grécka štvrť, ktorá je sídlom konstantinopolského patriarchátu, čiže akejsi pravoslávnej obdoby katolíckeho Vatikánu. Mimochodom Istanbul bol až do 19. storočia mestom s najpočetnejším gréckym obyvateľstvom.
Dnes Istanbul nie je hlavným mestom žiadneho štátu. Napriek tomu patrí medzi najväčšie európske metropoly (ak aj odrátame ázijské štvrti, ktoré sú integrálnou súčasťou mesta). Svojim každodenným tempom predstavuje veľmi dynamicky fungujúce miesto, ktoré je vám schopné poskytnúť jedinečnú atmosféru mesta na dvoch kontinentoch.
