„Ich výskyt v inom prostredí je zaujímavým javom a súvisí najmä so zachovaním rodu. Tak je to aj v tomto období, čo potvrdzuje pozorovanie vydry riečnej vo Veľkej Fatre, ktorá sa premiestňovala z potoka Suchá v povodí rieky Revúčanka cez Prašnické sedlo do povodia Starohorského potoka, konkrétne do jeho prítoku Chytrô. Prekonala pri tom 200 výškových metrov a v hlbokom sypkom snehu prebrodila až tri kilometre. Ďalšia vydra sa presunula od riečky Ľubochnianka k riečke Revúčanka. Prešla približne štyri kilometre a pri prekonávaní horského sedla medzi Tanečnicou a Skalnou alpou prekonala výškový rozdiel až 600 metrov,“ uviedol pre TASR pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
Zimné „vandrovky„ vydier možno vysvetliť ako „zálety„ jedincov za partnerom do susedného povodia. Ich premiestňovanie však môže súvisieť aj s putovaním za potravou do vhodnejších južne exponovaných lokalít, kde sú horské riavy menej zamrznuté než v severne orientovaných dolinách, dodal Saniga.
Vydra riečna je výborným plavcom a potápačom. Pod vodnou hladinou vydrží na jedno nadýchnutie až 4 minúty a za ten čas je schopná preplávať vzdialenosť 400 metrov. Jej hlavnou potravou sú predovšetkým menšie ryby. Hladná vydra však nepohrdne ani obojživelníkmi, drobnými cicavcami či mäkkýšmi.
