Obľúbení je najmä u detí, ktoré nielen na Slovensku 6. decembra očakávajú od neho množstvo sladkých darčekov vo svojich vyleštených čižmičkách alebo topánočkách, pripravených pod oknami počas večera predchádzajúceho dňa.
O sv. Mikulášovi je známych viac legiend o obdarovávaní ako o jeho skutočnom živote. Narodil sa niekedy okolo roku 270 na južnom pobreží Malej Ázie, pravdepodobne v Patare. Mesto bolo vtedy súčasťou Východorímskej ríše. Neskôr, najmä po zániku Západorímskej ríše v roku 476 bola Východorímska ríša známa aj pod názvom Byzantská. Sv. Mikuláš mal pravdepodobne grécky pôvod alebo pochádzal z grécky hovoriacej rodiny. Už v mladosti sa stal povestný svojou dobročinnosťou, ktorá ešte vzrástla, keď sa stal biskupom v Myre – v dnešnej Dembre na juhu Turecka.
Jeho povesť divotvorcu spôsobila, že sa stal viacnásobným patrónom. Za svojho ochrancu ho pokladá pravoslávne Rusko, ktoré prijalo kresťanstvo až v 10. storočí. Mnohé, najmä európske mestá nesú jeho meno, napr. St. Nicholas v Anglicku či Liptovský, Plavecký alebo Borský Mikuláš na Slovensku. Svätý Mikuláš bol vďaka legendám patrónom, kupcov, majiteľov záložní, námorníkov, lekárnikov či voňavkárov.
Svätý Mikuláš pravdepodobne zomrel v pokročilom veku (približný dátum úmrtia je 6. december r. 345–351). Pochovali ho v myrskom kostole, kde boli jeho telesné pozostatky uložené až do roku 1087. Keď Myru obsadili vyznávači islamského náboženstva, tak sa podarilo Mikulášove ostatky preniesť do talianskeho prístavného mesta Bari v Apúlii, kde žilo veľa gréckych prisťahovalcov. Tam preto postavili nový kostol zasvätený Mikulášovi. Inak viacero kostolov na celom svete je zasvätených sv. Mikulášovi a jeho patrocínium patrí medzi najčastejšie. Kult sv. Mikuláša bol od 6. storočia známy v Byzantskej ríši, od 9. storočia v Taliansku, a od 11. storočia v Nemecku, Francúzsku a Anglicku.
Slobodné dievčatá si ho vybrali za prosebníka, aby sa šťastne vydali. Ich orodovníkom sa asi stal na základe najznámejšieho príbehu z jeho života. Podľa tradície mal istý boháč tri dcéry. Keď schudobnel a jeho rodina trpela hladom, rozhodol sa, že z dievčat urobí neviestky. Dozvedel sa o tom sv. Mikuláš, zabalil do kusa látky zlato a vhodil ho do mužovho domu. To zopakoval trikrát, až kým im nezabezpečil toľko peňazí, že sa všetky tri dcéry mohli čestne a šťastne vydať. Na základe legendy o troch chudobných dievčatách sa zrejme odvodzuje ľudový zvyk v niektorých krajinách obdarúvať sa na sviatok tohto svätca drobnými darčekmi.
Svätomikulášska tradícia vychádza aj z jeho zasvätenej ochrany nad deťmi. Zvyk obdarúvať deti sa rozmohol najmä v Holandsku a odtiaľ sa rozšíril do Anglicka, Nemecka, Severnej Ameriky, kde k nemu prisťahovalci pripojili škandinávske ľudové tradície o škriatkovi respektíve čarodejníkovi, ktorý zlé deti trestá a dobré odmieňa darčekmi. Mikulášska tradícia sa na celom svete spája s jeho obdarovávaním nielen 6. decembra na sv. Mikuláša, ale aj na Vianoce.
Zvyk obdarovávať deti 6. decembra sa rozšíril predovšetkým v stredoeurópskych slovanských krajinách. V ľudových predstavách je známy ako bielovlasý deduško s veľkou bradou. Iných krajinách zase dobrý škriatok – trpaslík podobného výzoru.
V ostatných krajinách s dominujúcim kresťanským náboženstvom je mikulášska tradícia predovšetkým spojená so samotnými Vianocami. V Amerike a najmä v ďalších anglicky hovoriacich krajinách vítajú Santa Clausa, pre fínske deti je to Joulupukki, vo Francúzsku poznajú Pére Noëla a v Rusku deda Mráza. Práve aj fínske Laponsko sa v legendách považuje za súčasný domov Sv. Mikuláša, kde sú adresované listy detí z celého sveta s prianím darčeka na vianočné sviatky. Práve odtiaľ, na záprahu ťahanom sobmi, začína rozvážať darčeky po celom svete.