Ako to už tak býva, bohatstvo mu stúplo do hlavy a začal sa porovnávať s bohmi. Tí však pre jeho spupné chovanie (tzv. hybris) neprejavili pochopenie a za trest mu pričarovali povestné somárske uši. Z análov assýrskeho kráľa Sargona II ale vyplýva, že panovník s podobným menom v Gordione naozaj vládol, a to niekedy na konci 8. storočia pred Kr. (ca. 717–709). Gordion je známy aj kvôli tzv. gordickému uzlu ktorý tu v roku 333 pr. Kristom vraj rozťal Alexander Veľký, keď tam zimoval so svojim vojskom.
Gordion, kráľ Midas a Kimmerijci
Gordion leží na Stredoanatólskej náhornej planine v dnešnom Turecku, ktorá sa na jar síce krátkodobo zazelená, no počas leta sa mení na skalnatú a nehostinnú púšť. Vtedajšia krajina však vyzerala trochu inak, pretože pôvodný povrch je dnes pod 4m aluviálnych nánosov rieky Sakarya a paleobotanické analýzy naznačujú, že pred 3000 rokmi to bola oveľa úrodnejšia a klimaticky priaznivejšia oblasť. Dávnovekí Frýgovia sa tam určite neusadili bezdôvodne a navyše sa tam krížili viaceré obchodné cesty. V pomerne rovinatej krajine sa dnes vyníma mohutná opevnená citadela (Yassihöyük) a niekoľko desiatok väčších a menších mohylových hrobov (tumulov), medzi nimi najviac tzv.
Veľký tumulus s výškou 53m a s priemerom pri základni 300m, ktorý býva ľudovo nazývaný aj „Midasov hrob“. Hroby sú skoro všetky z neskorofrýgskeho obdobia (8.-9. stor.), citadela však v sebe skrýva niekoľko tisícročné osídlenie a jej základom je tellové sídlisko z doby bronzovej (3000–1200). Niekedy medzi rokmi 1200 a 1170 dochádza k prílivu nového obyvateľstva, ktorého v ruke robená keramika má najbližšie paralely na Balkáne a jednoduchá kamenná architektúra dokonca až na južnej Ukrajine. Je preto teoretický možné, že predkovia Frýgov pôvodne pochádzali z týchto území, na čo poukazujú aj legendy a rôzne správy u gréckych historikov. Počas 10. a 9. storočia dochádza postupne k ich kultúrnemu a mocenskému rozmachu, ktorý je neskôr náhle prerušený obrovským požiarom a totálnou deštrukciou gordionskej citadely. Miestni obyvatelia z nejakého dôvodu (poverčivosti?) ruiny ani neopravili ani nevyplienili, ale namiesto toho ich zasypali niekoľkými metrami zeminy a mesto znovu vystavali.
Od gréckeho historika Strabona, žijúceho počas vlády rímskeho cisára Augusta, sa dozvedáme, že údajne okolo roku 700 pred n. l. vpadli do Gordionu z juhoruských stepí kočovné kmene Kimmerijcov a zničili ho. Malo sa tak stať na konci vlády kráľa Midasa. Na základe tejto správy, ale aj z iných dôvodov sa archeológovia dlhé roky domnievali, že veľká deštrukcia Gordionu súvisí práve so spomenutým Kimmerijským nájazdom. Najnovšie archeologické bádanie však ukázalo, že všetko je úplne inak.
Dejiny bádania v Gordione
Prvé vykopávky v Gordione prebehli ešte v roku 1900 pod vedením Alfreda a Gustava Körteovcov a sústredili sa na niektoré menšie mohylové hroby v blízkosti citadely. Moderné vykopávky začali až po Druhej svetovej vojne v roku 1950 na popud The University of Pennsylvania Museum a viedol ich americký archeológ Rodney S. Young. Ten pochádzal z majetnej pivovarníckej rodiny na východnom pobreží USA a väčšiu časť vykopávok financoval neskôr z vlastného vrecka. Tento spôsob investície sa jeho príbuzným asi nie veľmi pozdával, pretože keď v roku 1974 nečakane a bez závetu zomrel pri automobilovom nešťastí, jeho rodina financovanie výskumu okamžite zastavila. Aj z toho dôvodu zostali mnohé výsledky vtedajších výskumov dodnes nevypublikované. Posledné kolo vykopávok pod vedením Mary Voigt malo skôr charakter revízneho výskumu a prebehlo v rokoch 1988 a 1989. Zo zaujímavosti treba spomenúť, že Voigt sa do Gordionu presunula spolu s inými kolegami z Iránu po páde šacha Rézu Pahlávího a zmrazení americko-iránskych diplomatických vzťahov, čo viedlo k ukončeniu všetkých amerických vykopávok v Iráne.
Počas mnohých výkopových sezón sa Youngovi podarilo odkryť väčšiu časť citadely, kde sa ale musel prekopať cez skoro 6 metrov helenistických a perzských vrstiev, ako aj cez už spomenutý štvormetrový postdeštručný zásyp, pod ktorým sa nachádzala rozsiahla spálená vrstva doslovne plná bronzových a iných nálezov. Frýgska citadela pozostávala z mohutného kamenného opevnenia, ktoré v mnohom prekvapivo pripomína o pol tisícročie staršie opevnenie Tróje VI a vo vnútri opevnenia sa nachádza nádvorie s monumentálnymi (administratívnymi) budovami, veľké nádvorie a na oddelenej vyššej terase dva rady megaronovitých stavieb, v ktorých sa nachádzali rôzne dielne, ktorých produkcia takto spadala priamo pod kontrolu frýgskych vládcov.
Midasov hrob?
Už spomínaný Young sa podujal na preskúmanie najväčšieho z mohylových hrobov, tzv. Midasovho hrobu. Už len kvôli jeho mohutným rozmerom a na oko neporušenom stave existovala nádej, že sa vo vnútri bude nachádzať nevykradnutá hrobová komora. Spočiatku začal kopať od vrcholu, ale po niekoľkých metroch narazil na kamennú sutinu a rozhodol sa preto raziť radšej vodorovnú chodbu na úrovni okolitého terénu a to technikou, ktorá sa veľmi podobala banským stavbám. Po viacerých týždňoch razičských prác naozaj narazil uprostred mohyly na kamennú stavbu, vo vnútri ktorej bola zrubová konštrukcia z masívnych borovicových kmeňov (6,20 × 5,15m). Hrob nemal oficiálny „vchod“ a preto bol archeológmi trochu barbarsky do zrubovej steny vypílený otvor. Hrobová komora bola naozaj neporušená. Jej obsah sa síce nedá porovnávať s Tutanchámonovou hrobkou, napriek tomu ale obsahovala bezpočet bronzových kanvíc, misiek, šálok (spolu 166 nádob), zvyšky drevenej postele s telom zosnulého ako aj iné kusy nábytku (stolíky, skladacie stoličky, komoda a dva paravány s intarzovou drevenou výzdobou). V rohu stáli tri veľké bronzové kotlíky, ktoré boli vyplnené keramickými nádobami, pôvodne obsahujúcimi jedlo pre zosnulého. Ten mal asi 60 rokov, bol mužského pohlavia a meral len 160cm. Napriek Midasovmu vehlasu jeho údajný hrob zlatom veľmi neoplýval. Nebola možno preto náhoda, že 145 bronzových spôn (fibule) a iných ozdôb nachádzajúcich sa v hrobe, mali veľmi vysoký obsah zinku, boli v podstate z mosadze, čo dodávalo bronzu zlatistú farbu…
Nové datovanie nálezov v Gordione
Nové výskumy pod vedením Mary Voigt, však ukázali, že celé datovanie Gordionu a jeho nálezov na základe historických synchronizmov je s najväčšou pravdepodobnosťou nesprávne. V rokoch 2001 a 2002 bola C14 metódou (určovanie veku organických zvyškov na základe známeho polčasu rozpadu radioaktívneho izotopu uhlíka 14C) zadatovaná jedna z budov v citadele zničených pri veľkom požiari. Na jej podlahe boli nádoby zo spálenými zrnami jednoročných plodín, ktoré sú obzvlášť vhodné na tento typ meraní. Analyzované boli zrnká jačmeňa, ľanu a šošovice a k veľkému prekvapeniu nedatovali okolo roku 700 (kimmerijský nájazd) ale do rozmedzia rokov 807–824 pred Kristom. Datované boli aj zvyšky trstenej krytiny z tej istej budovy (tŕstie je tiež pomerne krátkodobá rastlina) a tie dali dátum ca. 835–815 pred Kristom. To donútilo archeológov prehodnotiť všetky staré nálezy ešte raz a znamená to, že veľká deštrukcia Gordionu sa nestala okolo roku 700, ale o viac než 100 rokov skôr a nemôže preto nijak súvisieť s historicky doloženým útokom Kimmerijcov.
Nanovo bol zadatovaný aj tzv. Midasov hrob a ukázalo sa, že v žiadnom prípade tam nemôže ísť o Midasa. Niektoré z drevených trámov hrobovej konštrukcie majú zachovanú kôru a dátum zoťatia týchto stromov sa tak dal kombináciou dendrochronológie a C14 meraní určiť do rozmedzia rokov 743–741. To je minimálne o generáciu skôr ako bol Midas a taktiež bronzové predmety z hrobu sú vývojovo staršie ako bronzy z postdeštrukčného horizontu na citadele datované importovanou gréckou keramikou do rokov 690–730 pred Kristom. Vo Veľkom tumule je teda s najväčšou pravdepodobnosťou pochovaný Midasov otec Gordios, alebo o niekto iný z najvyššej kráľovskej rodiny.
Tieto nové výsledky, ktoré boli predbežne vypublikované v prestížnom britskom archeologickom časopise Antiquity, majú ďalekosiahle dôsledky nielen pre historickú interpretáciu jednotlivých vrstiev v Gordione, ale aj pre celkové datovanie frýgskej materiálnej kultúry, ktorá stojí a padá práve na kultúrnej sekvencii z Gordionu. Plný dosah tohto predatovania bude zrejmý až za nejaký čas, pokým archeológovia „neskontrolujú“ kontext a datovania frýgskych nálezov na všetkých ostatných náleziskách. Podstatný je dopad aj na naše chápanie odrazu prítomnosti Kimmerijských kmeňov v archeologickom materiáli. Keďže išlo o kočovné kmene, archeológovia s nimi spájali nálezy konských postrojov a strelných zbraní, pričom akosi privreli oko nad tým, že postroje a šipky z Gordionu vyzerajú inak ako porovnateľné nálezy zo severného Kaukazu, ktoré sú rovnako pripisované Kimmerijcom. Predatovanie Gordionu tak vysvetľuje aj túto nejasnosť: postroje z Gordionu jednoducho nie sú Kimmerijské… Dosah na archeológiu susedného starovekého Grécka nie je našťastie až tak veľký, je skôr zaujímavé, že najväčší rozvoj frýgskeho umenia, ktorý býval spájaný s podobným rozmachom tzv. geometrického štýlu v 8. storočí v Grécku sa odohral o sto rokov skôr a teda s ním nesúvisí. Pri hľadaní analógií tak archeológovia musia hľadieť skôr k súdobému novoassýrskemu a urartrejskému vývoju na Blízkom východe.
Pre dobrodruhov a hľadačov pokladov z toho ale vyplýva, že Midasov hrob zatiaľ nebol nájdený a jeho tajomstvá ešte čakajú na odhalenie. Preto v tomto prípade nemôžeme použiť to povestné anglické from myth to reality, pretože toto nie je realita, toto je archeológia.
Kde sa študujú podobné záhady?
Štúdiu vábivej materiálnej kultúry a umenia starovekého Grécka, Anatólie (čiže oblasti ktorá inšpirovala náš príspevok) ale aj Rímskej ríše sa venuje tzv. klasická archeológia, po jazykovej stránke zase klasická filológia (stará gréčtina a latinčina). Tento príspevok má byť lákadlom záujmu o tieto odbory. Dnes dajú študovať aj na Slovensku a záujemcovia o ich štúdium sa môžu prísť poinformovať v piatok 16. decembra tohto roku medzi 13. a 18. hodinou na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na Gondovej ulici 2, tretie poschodie, počas DNÍ OTVORENÝCH DVERÍ. Dozviete sa tam aj bližšie informácie o dávnom Gordione. Bližšie informácie o Dni otvorených dverí na Katedre archeológie a Katedre klasickej a semitskej filológie sú aj na internetovej adrese klarch.fphil.uniba.sk.
