Skanzen bude umiestnený na základoch niekdajšieho rímskeho amfiteátra a návštevníci si v ňom môžu pozrieť 39 kamenných predmetov pochádzajúcich z čias faraónov, ale aj z obdobia rímskej nadvlády. Najvýznamnejším z nich je obelisk z éry faraóna Setiho I., ktorý pochádzal z 19. dynastie v časoch Novej ríše a vládol v rokoch 1294/1290–1279 pred Kristom.
Sethi I. bol otcom Ramesse II. (1279 – 1213 pred Kristom), ktorý ovládal egyptský trón viac ako 60 rokov a stal sa jedným z najdlhšie vládnucich faraónov v starovekom Egypte. Ramesse II. patril medzi najznámejších panovníkov starovekého Egypta. Svoju ríšu politicky a mocensky stabilizoval a dal postaviť viacero architektonických monumentov. Nebol však najväčším dobyvateľom, v tom ho napríklad predbehol Thutmose III. z 18. dynastie Novej ríše.
Medzi ďalšie artefakty patrí napríklad 6,5 metrov vysoká socha ženy, skupina menších kamenných sfíng, či kamenné tabule s vyrezávanými hieroglyfickými znakmi.
Všetky predmety vylovili z mora v roku 1999 pri alexandrijskom pobreží. Podľa expertov postihlo toto územie v 6. storočí (byzantské obdobie) silné zemetrasenie, ktoré pochovalo časti Alexandrie spolu s troma susediacimi mestami. Oblasť pokladajú aj za klenotnicu gréckych i rímskych artefaktov z obdobia vlády Ptolemaiovcov a z doby rímskej, keď Egypt ovládala svetu dominujúca Rímska ríša. V Alexandrii sa nachádzal jeden zo starovekých siedmich divov sveta, druhý z územia Egypta (po pyramíde Chufea v Gíze) – slávny maják na ostrove Faros.
Alexandriu v severnom priestore nílskej delty založil macedónsky dobyvateľ Alexander Veľký, ako jedno z mnohých miest tohto mena na obrovskom území, ktoré dobyl. Svoje sídlo tu mal po Alexandrovej smrti Ptolemaios (305–285 pred Kristom), jeden z významných hodnostárov Alexandrovej armády. Patril medzi tzv. diadochov (vojvodcov), ktorí na troskách Alexandrovej ríše, vytvorili viacero väčších štátov súperiacich o moc v súdobom starovekom svete. Z dynastie Ptolemaiovcov (pokračovateľov Ptolemaia) pochádza aj posledná panovníčka slobodného Egypta, slávna Kleopatra VII. (51–30 pred Kristom) - milenka mocných rímskych vojvodcov Caesara a Antonia.
Alexandria už od obdobia antiky patrila medzi významné lákadlá cestovateľov. Bolo to mu tak i v období novoveku. Od otvorenia alexandrijskej knižnice v roku 2002, ktorá sa snaží nadviazať na svoju slávnu starovekú predchodkyňu z obdobia vlády Ptolemaiovcov, sa punc Alexandrie, ako vyhľadávaného turistického centra ešte znásobil.
Keď sa pohybujeme po severoafrickej krajine, ktorej vládne rieka Níl, tak by sme si mali spomenúť na tohtoročné, významné výročie. Presne pred 215 rokmi sa 23. decembra 1790 narodil vo Figeac francúzsky slávny zakladateľ egyptológie a orientalista JEAN-FRANCOIS CHAMPOLLION, ktorý rozlúštil hieroglyfy a je pokladaný za zakladateľa egyptológie. Zomrel 4. 3. 1832 v Paríži.
