Leto v Barcelone je obdobím nikdy sa nekončiacich večierkov s dobrou hudbou. Ak sa túžite na dovolenke zabávať, určite nebudete sklamaní týmto prímorským mestom. Druhé najväčšie mesto Španielska má v tomto smere jednoducho štýl.
Barcelona dôstojne reprezentuje typické mesto pri Stredozemnom mori, a to nie len pre svoju polohu na severovýchode Pyrenejského polostrova, ale najmä vďaka svojej histórii, tradíciám a kultúre. V jej spletitých uličkách možno nájsť všeličo. Butiky s oblečením svetových značiek, tradičné katalánske minibary, múzeá s obrazmi výtvarných velikánov, parky, kostoly, úzke námestia s platanmi, ktoré poskytujú počas sparného obeda vytúžený chládok. Vidieť však možno aj žobrajúcich bezdomovcov natŕčajúcich dlane a pouličných umelcov.
Perla Katalánska vždy vonia letom, pulzuje zábavou a poskytuje stovky príležitostí, ako si poriadne dobiť baterky. Zároveň je aj mestom protikladov - na prvý pohľad vás pohltí historická atmosféra, dych minulosti cítiť z chrámov, katedrál, kostolíkov a múzeí, o ktoré zakopnete vari na každom rohu. Pri bližšom pohľade však v srdci mesta objavíte aj tesné balkóny zapratané odpadkami, jasný symbol chudoby. Centrum Barcelony neokupujú boháči v luxusných apartmánoch, ako to býva v metropolách zvykom, ale prisťahovalecké komunity.
Gaudího mesto
Barcelone sa hovorí aj Gaudího mesto. Pod jej architektonický vzhľad – oblé domy bizarných tvarov s farebnými mozaikovými fasádami, všadeprítomné balkóny a takmer nijaké rohy ani ostré uhly – sa podpísal najmä talent svetoznámeho architekta, Španiela Antoniho Gaudího. Konzervativizmu sa v Gaudího meste veruže zle dýcha. La Pedreru, jeden z majstrovských Gaudího výtvorov, si rozhodne nepopletiete s nijakým iným domom v meste, hoci je nevšedných budov plné. Nerovnomerná fasáda zo sivého kameňa sa vlní na rohu ulice a efekt vlnobitia podčiarkujú balkóny z kovaného železa. Skrátka, futuristická pastva pre oči!
A keď vystúpite na strechu tejto vyše storočnej budovy, ktorá v podkroví hostí ukážky Gaudího tvorby, ocitnete sa zoči-voči farebným komínovým nadstavcom, pripomínajúcim stredovekých rytierov. Počas horúcich letných nocí strechu tajuplne zalieva tlmená žiara a má na ňu prístup každý, kto si nechce nechať ujsť nádherný výhľad na ulice ponorené do tmy, presvetlené iba pouličnými lampami, reklamami a prúdmi áut, ktoré rozvážajú nočných vtákov na vyhlásené barcelonské večierky.
Mesto Gaudího talentom a životom doslova dýcha. Tu stretnete niektorú z jeho pokrivených pomaľovaných sôch, tam natrafíte na ďalší z netradične tvarovaných domov, ktoré navrhol. Na vršku Troch krížov, na severnom okraji Barcelony, sa rozprestiera jeho pestrofarebný Park Guell, prezývaný aj Gaudího záhrada s oblými lavičkami pokrytými mozaikovou štukatúrou. Cestou k nemu rozhodne nesmiete minúť kaktusovú záhradu a vrchol kopca – Tri kríže a po návšteve záhrad svoje kroky skrútiť k domu samotného umeleckého velikána.
Symbol Barcelony je stavenisko
Obrovská bazilika Sagrada Familia vyvoláva v tých, čo majú šťastie zažiť ju na vlastnej koži, rozporné pocity. Niekto je ňou nadšený, iný ju považuje za bizarný zlepenec z kamenia a za plytvanie času. Na rozdiel od symbolov svetových metropol - parížskej Eiffelovky, newyorskej Sochy slobody či austrálskej opery v Sydney, je však toto celoživotné Gaudího veľdielo naživo celkom iné ako jeho fotografické reprodukcie. Ponáša sa skôr na obrie stavenisko, ako na posvätný boží stánok. Stavia sa už vyše sto rokov a jej dokončenie je stále v nedohľadne.
Stavebné stroje a žeriavy sa už stali neodmysliteľnou súčasťou tohto čudesného chrámového komplexu. V útrobách kostola sa vŕšia hromady stavebného materiálu, steny pokrýva hrubá vrstva prachu a voňajú maltou a cementom. Sagrada Familia vo svojej nedokonalosti však odráža typickú mentalitu Španielov a ich obľúbené, lenivo vyslovované slovíčko „maňana“. Nikam sa netreba ponáhľať, všetko sa odloží na zajtra. Jej výstavbu pritom pôvodne prerušili pre náhle úmrtie jej tvorcu – keď sedemdesiatštyriročný Gaudí prechádzal v jeden júnový deň roku 1926 cez cestu v Gerone, zrazilo ho auto a on upadol do bezvedomia, z ktorého sa už neprebral.
Práce na chráme, ktorým bol Gaudí doslova posadnutý a zriadil si tu dokonca byt a študovňu, pokračovali podľa jeho náčrtov aj po jeho smrti. Prerušila ich až občianska vojna o desať rokov neskôr. Gaudího hrobka spolu so študovňou, jeho zápiskami a plánmi na dokončenie baziliky zhoreli pri ostreľovaní. Výstavbu chrámu opäť spustili o ďalších dvadsať rokov neskôr a žeriavy tu pracujú neprestajne.
Divadlo pod holým nebom
Od hlavnej barcelonskej tepny, ktorú tvorí päť navzájom prepojených ulíc, bedekrami poučení turisti očakávajú vždy niečo špeciálne. Ťažko ju slovami vystihnúť, približne tri kilometre dlhá pešia zóna La Rambla zakaždým ukazuje inú zo svojich tvárí. Pestrofarebná čiarka na mape vrúbená platanmi je živé striebro Barcelony. Málokedy stíchne a málokedy sa pohrúži do spánku. Pomedzi predavačmi kvetov a exotického vtáctva sa tmolia potulní obchodníci, ktorí sa usilujú predať kŕdľom turistov všakovaký tovar, od lístkov do lotérie po „zaručene pravé“ šperky. Miestami nehybne stoja pouliční umelci, ktorí si na živobytie zarábajú ako živé sochy, hlučné motorky sa preháňajú postrannými uličkami a zahaľujú stánky s čerstvým voňavým ovocím do kúdolov dymu.
La Rambla praská vo švíkoch maliarmi, tanečníkmi a hudobníkmi, ktorí dávajú svetu najavo svoj talent hrou na gitare, trúbke či spievajú. Do davu miestnych a cudzincov sa nenápadne vnárajú prostitútky a krútia sa okolo stánkov s nepotrebnými vecami, ktorých je roztrúsených na ulici neúrekom. Ulica na rozdiel od iných svetoznámych ulíc ako Piata Avenue či parížsky bulvár Champs Elysées netuší, čo je to luxus. La Rambla je všetko, len nie snobský stánok bohatstva. Skôr sa ponáša na autentické divadlo pod holým nebom, na život samotný v skoncentrovanej podobe. Začína sa na námestí Plaza Cataluňa, vinie sa pomedzi gotickú štvrť a špinavé zastrčené uličky, kam neradno chodiť po zotmení, míňa umeleckú štvrť Raval, kde sa necháva európska a americká mládež v bláznivom ošiali tetovať ako spomienku na Barcelonu.
Smerom k moru od námestia Placa Reial sa pešia zóna stáva spustnutejšou a ošumelejšou. Pribúda striptérskych klubov, peep show podnikov a rôznych indivíduí. Ulica končí v prístave pri monumente Krištofa Kolumbusa, na ktorý sa dá prekvapujúco vyviezť výťahom. Niekoľko ulíc severovýchodne od La Rambla sa rozkladá Staré mesto, príznačne prezývané Barrio Gotic (v preklade gotická štvrť), ktoré dodnes dýcha stredovekom. Bludisko navzájom poprepájaných ponurých uličiek s malými námestiami plnými barov a kaviarní vrúbia domy zo 14. a 15. storočia. V tejto štvrti zoženiete najlacnejšie ubytovanie v meste a stoja tu aj najvýznamnejšie politické sídla.
Spomienky na olympijské hry
Milovníkov športu to pri návšteve Barcelony ťahá do olympijskej dediny a k olympijskému štadiónu, na ktorom sa odohrávali v roku 1992 olympijské hry. Väčšina športových podujatí počas olympijských hier sa odohrávala na kopci nazývanom Montjuic v juhozápadnej časti mesta, ktorý je navyše lákadlom všetkých obdivovateľov výtvarného umenia - nájdete tu galérie moderného umenia, parky a haly. Prvenstvo medzi najnavštevovanejšími múzeami v meste vyhráva už dekády bezkonkurenčne Picassovo múzeum, ktoré sa rozkladá v troch gotických budovách a ponúka prierez maliarovou tvorbou od jeho začiatkov až po najslávnejšie obrazy.
Barcelonský deň sa začína v krčme
Bežný deň v Barcelone sa diametrálne líši od toho nášho. Napriek tomu, že sa Katalánci zvyknú zobúdzať v rovnakom čase ako my, ich prvé kroky nesmerujú rovno do práce, ale do lokálnej krčmy či kaviarne, takzvanej cervecerie. Nejdú však za ranným krígľom piva, ako by sa možno podľa názvu podniku (cerveza znamená v preklade pivo) zdalo. Cerveceries sú miestom spoločenských stretnutí, stretávajú sa tu susedia, kolegovia, kamaráti a popíjajú rannú šálku kávy či raňajkujú miestne chlebíčky bocadillos s rozličnými prílohami.
Ranné rituály v cerveceries sa odohrávajú aj do pol desiatej dopoludnia, Katalánci sa do práce veľmi nehrnú. Rovnako naponáhlo nemajú ani počas obedňajšej prestávky, doprajú si dlhý a výdatný obed. Do piatej popoludní býva v kanceláriách ticho - všetci majú povinnú siestu. Vďaka takémuto rozvrhu však často končia v práci až po ôsmej večer.
Pravý španielsky nočný život preto začína pulzovať až okolo jedenástej v noci a pretiahne sa do brieždenia. Mŕtvo je jedine v nedeľu, tento deň je pre nich posvätný a na ulici vtedy nestretnete živú dušu. Španieli milujú zábavu a tanec a doprajú si ich aj v priebehu pracovného týždňa. Masové diskotéky známe z telenoviel však nečakajte, tie možno nájdete len vo vychytených plážových letoviskách. Bežnou španielskou tančiarňou je neveľký klub, z ktorých večer čo večer počuť latinskoamerické rytmy.
Španielska kuchyňa? Čakajte vyberané delikatesy
Turisti, ktorí sa počas návštevy Barcelony po prvý raz stretávajú so španielskou kuchyňou, majú takmer povinnosť ochutnať miestnu paellu. Ryža ochutená morskými plodmi je delikatesa, o ktorú by ste sa rozhodne nemali nechať ochudobniť. Rovnako lahodná je španielska údená šunka jamon, ktorú treba zapiť vínom alebo sangriou. Výborne chutia aj býčie steaky alebo krevety gambas pripravené na rozličné spôsoby.
Zaujímavosti
Návštevníci štvormiliónovej Barcelony musia byť pripravení na to, že sa stretnú s katalánčinou, pôvodným jazykom tohto španielskeho regiónu. Tento dialekt sa líši od spisovnej španielčiny, ale medzi týmito dvoma jazykmi panuje istá podobnosť, asi ako medzi slovenčinou a češtinou. V Barcelone sa preto dohovoríte dvoma oficiálnymi jazykmi. V prevažnej miere sa však používa katalánčina.
Pri východe z metra sa určite stretnete s tabuľou ukazujúcou smer, na ktorej je okrem medzinárodného exit aj výraz salida a sortida, ktoré sú pre turistov určite dosť mätúce. Kým spisovný španielsky výraz pre slovo východ je salida, pôvodný Katalánec by určite povedal sortida.
Oficiálny názov: Reino de Espaňa, Španielske kráľovstvo
Poloha: juhovýchodná Európa, Pyrenejský polostrov
Rozloha: 504, 782 km2
Forma vlády: parlamentná monarchia
Administratívne usporiadanie: 17 oblastí (vrátane Katalánska, ktorého hlavným mestom je Barcelona)
Hlavné mesto: Madrid
Počet obyvateľov: 40 491 051 (júl 2007)
Náboženstvo: rímskokatolícke 94 %, iné 6 %
Jazyk: španielsky
Mena: euro