Turecko je rajom pre milovníkov nákupov, obchody sú totiž preplnené oblečením, ktoré imituje takmer verne známe svetové značky ako Lacoste, Puma, Nike či Prada. Kabelky, topánky, tenisky, tričká, spodná bielizeň či plážové osušky – všetko vyzerá presne ako najnovšie modely svetových návrhárov, ktorým pri vyslovení slova Turecko vstávajú vlasy dupkom. Imitácie pochádzajú zväčša zo samotného Turecka, kde ich vyrábajú celé krajčírske dielne.
Situácia vyzerá aj takto: jeden majiteľ obchodu – (volal sa Mehmet ako 50 percent Turkov) sa naveľa po diskusiách o cene „zľutoval“ a predal nám tričko značky Tommy Hilfiger za päť eur. Pôvodná cena bola 12 eur. Pritom nezabudol spomenúť, že jeho obchody nejdú dobre a musí živiť rodinu, a že ho to takto zruinuje. Skoro sme mu uverili. O hodinu neskôr vyrazil spoza svojho obchodu na najnovšom modeli BMW. My sme boli s obchodom spokojné, hoci len pár minút. O ulicu ďalej, mimo centra, totiž iný obchodník, tentoraz sa volal Ahmed, ponúkal za rovnakú cenu také tričká tri. Nakupovanie v Turecku teda vyžaduje pevné nervy, trpezlivosť a je výborným cvičením asertivity. Prínosom je, že niektorí obchodníci pri nákupoch ponúkajú zadarmo na pohostenie pravý turecký čaj, ktorý je typickým nápojom Turkov. O tureckej, teda zalievanej, káve ako ju poznáme na Slovensku, veľa nepočuli. Väčšinou pijú instantnú kávu.
Mešity a amplióny
Turecko je však viac ako len obchody s napodobeninami značkových výrobkov. Rozľahlá krajina – takmer 16-krát väčšia ako Slovensko, ponúka nádherné antické pamiatky, výborné služby pre turistov, vynikajúce jedlo a atmosféru z rozprávok tisíc a jednej noci. Navodzuje ju zvláštne ťahavé spievanie muezínov, ktorí zvolávajú moslimov päťkrát denne na modlitbu. Zvolávanie sa začína s východom slnka a ozýva sa z minaretov – vysokých veží pri mešitách. Aj sem však zasiahol pokrok. Muezíni si šetria hlasivky a nahradili ich amplióny, z ktorých sa ozýva krajinou nahratý záznam.
Pri cestovaní tureckou krajinou lesklé minarety vidieť už z diaľky, s trochou zveličenia pripomínajú vesmírne rakety. Platí pravidlo, že mešita máva zväčša štyri minarety. Výnimkou je len slávna Modrá mešita v Istanbule, ktorá má šesť minaretov.
Návrat do staroveku
Už ste niekedy kráčali po rovnakej ulici, po ktorej sa prechádzal aj Alexander Veľký? Nie? Tak to môžete vyskúšať v meste Perge – bývalom obchodnom centre na juhu Turecka, ktoré vzniklo pred 3 000 rokmi. Armády Alexandra Veľkého prišli do mesta v roku 333 p. n. l. počas jeho výbojov proti Peržanom. V kedysi slávnom a bohatom meste Perge žil aj žiak slávneho matematika Archimeda – Apollonius, ktorý ako prvý opísal krivky ako hyperbola, parabola či elipsa. S Perge je spojená aj legenda o tom, ako tam prišli na svojej prvej misionárskej ceste apoštol sv. Pavol a sv. Barnabáš.
Pár kilometrov od Perge je aj najstarší amfiteáter na svete – Aspendos. Pochádza z doby Marca Aurelia. Postavil ho grécky architekt Zenon. Vykonal skvelú prácu, pretože amfiteáter Turci využívajú naplno aj v súčasnosti. Je miestom divadelných predstavení, svetelných šou, ale aj koncertov pophviezd svetového mena ako napríklad Shakira. Do amfiteátra sa zmestí okolo 10-tisíc ľudí.
Kleopatra a piráti
Jedna z najkrajších pláží Turecka je v letovisku Alanya. Aj keď na nej dnes oddychujú tisícky dovolenkárov, voľakedy patrila slávnej vládkyni staroveku – Kleopatre. Egyptskej kráľovnej ju údajne daroval v roku 44 p. n. l. Marcus Antonius ako svadobný dar. Podľa legiend na pláži najslávnejší pár staroveku trávil svoje medové týždne. Antonius vraj dal pláž vysypať pieskom dovezeným až z delty Nílu.
Foto: paylasim.wordpress.com
Dominantou Alanye sú ruiny pevnosti so zachovalými hradbami, ktorú dal postaviť seldžucký sultán Alladin Keykubat. Mesto bolo predtým sídlom stredomorských pirátov. Pevnosť leží na brale vysoko nad morom. Z hradného kopca aj z mestských terás je krásny výhľad na šíre more a pobrežnú promenádu, rovnako cez deň i v noci.
Z pravej strany hradného kopca vidieť piesočnatú Kleopatrinu pláž a z ľavej strany štrkovú Keykubatovu pláž. Pod hradom je prístav s Červenou vežou, kde v stredoveku sídlila seldžucká flotila. V súčasnosti je tam pôvodné centrum mesta, dnes stredisko večernej zábavy.
Bavlníkový hrad
Podľa cestovných príručiek jedným z najnavštevovanejších miest v Turecku sú prírodné vápencovité terasy s jazierkami – Pamukkale. Terasy sú považované za ôsmy div sveta. Hoci sa nachádzajú až 300 kilometrov od letoviska Alanya, odhodlala som sa na výlet. Budík sme si však museli nastaviť na štvrtú hodinu ráno.
Hoci je Pamukkale v preklade bavlníkový hrad, bavlna sa tam nenachádza – len stovky turistov. Tí sa brodia bosí v bielo-žltých jazierkach naplnených teplou vodou, ktorá je vraj liečivá. Vyvierajúca voda má vysoký obsah vápnika, ktorý na vzduchu oxiduje a vyzráža sa vo forme snehobielych bielych travertínov, ktoré pripomínajú jaskynné útvary.
Pri návšteve Pamukkale vám neostáva nič iné, len veriť, že voda je pre pokožku nôh blahodarná. Množstvo bosých nôh brodiacich sa v teplej vode po členky pri 40-stupňových teplotách nie je práve ideálna predstava očistného a liečivého kúpeľa. A už vôbec nie kúpeľa, hoci ten je už zakázaný.
Ale výhľad z kopca, na ktorom terasy sú, stojí za to. Okrem toho v blízkosti sú aj ruiny antického mesta Hierapolis. Je tam až 1 200 hrobov zo starovekého Grécka a Ríma. Najstaršie pochádzajú asi zo 6. storočia p. n. l. Sú tam aj zvyšky byzantského kostola a chrámu z prvého storočia, jedného z prvých kresťanských chrámov vôbec.
Na výlete na Pamukkale bola však pre mňa najzaujímavejšia cesta autobusom cez turecký vidiek. Letoviská s päťhviezdičkovými hotelmi sa zmenili na hornatý vidiek s malými dedinkami. Architektúrou trochu pripomínali Chorvátsko, ale všade trčali minarety a kupoly mešity. Spoločné bolo, že všade panoval čulý stavebný ruch. Na konci dedín boli cintoríny. Všetky boli však zarastené a neupravené. Podľa vysvetlenia sprievodkyne Turci sa už o hrob viac nestarajú po tom, čo doň pochovajú človeka. Všetky hroby smerujú k Mekke, tak ako modlitebný výklenok v každej mešite.
** Turecko**
Oficiálny názov: Turecká republika
Poloha: leží na Maloázijskom polostrove a na juhovýchodnej časti Balkánskeho polostrova. Prevažná časť krajiny patrí k Ázii a menšia k Európe. Oddeľuje ich prieliv Bospor a Dardanely a Marmarské more. Na severe krajinu obmýva Čierne more, na západe Egejské a Marmarské a na juhu Stredozemné more. Turecko susedí v európskej časti s Bulharskom a Gréckom. V ázijskej časti má spoločné hranice s Gruzínskom, Arménskom, Azerbajdžanom, Iránom, Irakom a Sýriou.
Plocha: 780-tisíc štvorcových kilometrov
Hlavné mesto: Ankara Počet obyvateľov: 72 miliónov
Vierovyznanie: prevažná časť obyvateľstva sa hlási k islamu (99,8 %), časť vyznáva kresťanstvo a židovské náboženstvo (0,2 %)
Najnižší bod: Stredozemné more 0 m
Najvyššia hora: Ararat 5 166 m Jazyk: turecký, kurdský, dimli (zaza), azeri, kabardský Mena: TRL – turecká líra