Hľadáte exotiku, ale nechce sa vám za ňou cestovať do Afriky či Ázie? Stačí zájsť na západný výbežok pevninskej Európy. Metropola Portugalska pripomína pirátsku klenotnicu s pokladmi z rôznych kútov sveta.
Lisabonu dali meno Feničania (Allis Ubbo – dobrý prístav), nezvyčajnú krásu priniesli Mauri, neskôr ho podľa svojich predstáv pretvárali španielski králi. Vďaka obchodu s koreninami do krajiny prúdilo bohatstvo a kultúrne vplyvy z Indie, Afriky aj Latinskej Ameriky. Dochuťte to vôňou oceánu, clivými piesňami fado, citlivo pridajte modernú architektúru – a očarujúci kokteil je na svete.
Mesto na siedmich kopcoch
Kľukaté uličky v historickom centre dláždené mačacími hlavami, výškový rozdiel medzi susediacimi ulicami aj niekoľko desiatok metrov. Nič pre netrénované turistky s lodičkami na vysokých opätkoch. Bolesť z otlakov však zaručene vylieči pohľad na krásne zákutia starého mesta, napríklad z Hradu sv. Juraja.
Pri prechádzke po jeho stredovekých hradbách môžete obdivovať príjemne neusporiadanú štvrť Alfama. Cítite sa, akoby ste sa ocitli v arabskej krajine. Väčšinu na sebe natlačených domov zdobia dlaždice azulejos, v oknách nad hlavami turistov vietor naháňa sušiacu sa bielizeň. Slnečná terasa hradu je vyhľadávaným cieľom fotografov, ktorí z nej majú mesto ako na dlani.
Komu sa nechce drať topánky, môže využiť niekoľko spôsobov prepravy. Žlté mestské a červené turistické električky zdolávajú aj niekoľkostupňové stúpanie v úzkych uličkách. Tam, kde už nevládzu, im pomáhajú zubačky. Najznámejšia Gloria je starenka s dvoma vozňami idúcimi proti sebe. Na sedenie ponúka nepohodlné drevené lavice, z ktorých je však úžasný výhľad na uličky s typickými reštauráciami a cukrárňami.
Bratranec Eiffelovej veže a nákupy
Skutočnou technickou lahôdkou je však výťah Santa Justa, ktorý spája dve susediace ulice. Podobnosť s Eiffelovou vežou nie je náhodná – v roku 1902 ho postavili podľa návrhov Eiffelovho žiaka Raoula Mesniera du Ponsarda. Na terase výťahu si môžete pri voňavej šálke kávy bica vychutnať pohľad na štvrť Baixa a na námestie Rossio.
Pôvodnú štvrť Baixa, ktorú zničilo na Všetkých svätých v roku 1755 zemetrasenie, pripomínajú len osirelé gotické oblúky týčiace sa k oblohe. To jediné zostalo z kláštora karmelitánok, mníšky zahynuli pod troskami. Markíz de Pombal, ktorý riadil obnovu mesta po zemetrasení, nechal pôvodné nepravidelné ulice rozšíriť a postaviť nanovo tak, aby sa križovali v pravom uhle. Asi tušil, že raz bude práve z tejto časti mesta mekka dám závislých od nakupovania. Obchody svetových značiek nájdu aj v susediacej štvrti Chiado.
Keramika, novinári a nočný život
Historická štvrť Bairro Alto bola kedysi centrom bohémskeho života, neskôr sa v nej usadili redakcie mnohých novín. Majú tu aj vlastnú Denníkovú ulicu. Počas dňa uličky pôsobia ospalo, mnohé reštaurácie a bary sú skryté za zatvorenými okenicami. Podvečer však historická štvrť začne ožívať. Rodinné reštaurácie lákajú okoloidúcich na výborné domáce víno či špecialitu bacalhau – solenú a sušenú tresku upravenú na niekoľko spôsobov. Komu treska nevonia, môže ochutnať skvelé morské rizoto alebo pikantné kurča piri piri.
Spoľahlivým lepidlom na turistov je pozvánka na večerný koncert fado na dverách reštaurácie. Kto sa nechá zlákať, musí počítať s nemalým vstupným (okolo 20 eur na osobu). Nie vždy bude spokojný s kvalitou jedla – pri clivých baladách plných očakávania a sklamania, ktoré kedysi spievali osamelé ženy námorníkov, však poľahky zabudnete na nedostatky šéfkuchára.
Nepríjemným zážitkom môže byť nočné stretnutie s počernými chlapíkmi ponúkajúcimi čokoládu. Nie, nejde o dílerov cukroviniek. Predávajú hašiš. Môžu si to dovoliť, po policajtoch by ste v tejto štvrti pátrali márne.
Námorníci či svätci?
V prísne katolíckej krajine, kde v nedeľu nájdete len veľmi málo otvorených obchodov či reštaurácií, sú národným symbolom paradoxne – námorníci. Práve vek objavov v 15. a 16. storočí priniesol do krajiny nevídané bohatstvo zo zámorských ciest. Vasco da Gama, muž, ktorý objavil skratku do Indie, má honosnejšiu hrobku ako mnohí králi. Jeho meno nesú ulice, námestia aj obrovský nákupný komplex v najmodernejšej časti Lisabonu.
Miesto, odkiaľ sa jeho výprava v roku 1497 vydala na dobrodružnú cestu, teraz v časti Belém pripomína Pamätník objaviteľov. Z provy kamennej lode sa na ústie rieky Tejo do Atlantiku pozerá princ Henry Navigátor, jeho posádku tvoria najväčšie legendy portugalského moreplavectva.
O pár metrov ďalej sa z vody vypína jeden zo symbolov Lisabonu – Belémska veža. Stavba v tvare čižmy je ukážkou manuelínskeho štýlu, ktorý skombinoval maurské vplyvy s renesanciou a gotikou. Pri pohľade na romantické cimburie, kamenné ozdoby či lodžie s bohato zdobenými kamennými okenicami by ste asi nehádali, že v 16. storočí táto stavba slúžila ako obranná námorná veža.
Lákajú vás staré mapy, ďalekohľady a kompasy, miniatúry lodí či plavidlá kráľovskej rodiny v životnej veľkosti? Potom určite neobíďte Múzeum námorníctva v jednom z krídel Kláštora sv. Hieronýma.
Kamenný raj
Tiché modlitby, prísny režim bez svetských pôžitkov. Taká je predstava väčšiny ľudí o živote v kláštore. Kto však aspoň raz zablúdil do rajskej záhrady Kláštora sv. Hieronýma, tomu sa možno život v reholi začne zdať o čosi znesiteľnejší. Kúsok trávnika lemujú kolonády ako z Rozprávok tisíc a jednej noci. Ani týždeň by nestačil na to, aby ste si podrobne prezreli kamenné miniatúry na stĺpoch, porovnali desiatky chrličov s hlavami bájnych netvorov, či len tak si vychutnali svetlo a tiene putujúce po chodbách zdobených kamennými čipkami.
Foto: Marek Stańczyk
Božské ticho si však užijete len vtedy, ak sa vyhnete návalom turistov a neprídete sem uprostred leta. Ak by vám bolo manuelínskych ornamentov málo, môžete sa poprechádzať po kláštornom chráme. Pod vysokými zdobenými stĺpmi tu možno objavíte sarkofág Vasca da Gama či hrobku Henryho Navigátora.
Príjemnou bodkou za výletom do Belému je návšteva Antickej cukrárne. Na miestnu špecialitu – pasteis de Bellém (košíček s vanilkovým krémom) a šálku kapucína so šľahačkou sa skutočne nedá zabudnúť.
Zámky skryté v lesoch
Príjemným únikom z rozpáleného veľkomesta je Sintra. V mestečku uprostred lesov si kráľovské rodiny stavali letné sídla. Ešte predtým však kopce so strategickým výhľadom na oceán v 9. storočí obsadili maurskí bojovníci. Mohutné hradby na neprístupnom kopci ich chránili pred útokmi zvonka, kamenné cisterny a sýpky boli zasa zárukou, že obyvatelia pevnosti nezahynú od hladu.
Zo strážnych veží hradu je úžasný výhľad na okolité lesy, z ktorých sa vynárajú farebné veže romantických palácov. Národný palác, oficiálne letné sídlo kráľovskej rodiny, Monserrate či Seteais.
Na kopci nad mestom pohľady priťahuje farebná stavba pripomínajúca domček pre bábiky. Palác Pena, jeden zo siedmich divov Portugalska, vznikol na ruinách kláštora. Jeho staviteľ, amatérsky architekt barón von Eschwege, sa inšpiroval palácmi a zámkami v iných európskych mestách.
Nad mohutnými hradbami s padacím mostom sa týčia žlté a ružové steny jednotlivých krídel, všetko korunuje modrá vežička pripomínajúca minaret. Až po chvíľke pozerania na vežu so sochou Tritóna zistíte, že brečtan, ktorý sa okolo neho plazí, je veľmi jemná kamenárska práca. Pod oknami kvitnú exotické kvety v udržiavanej záhrade, celé trošku gýčové dielko obklopuje rozsiahly park so vzácnymi drevinami a chránenými rastlinami.
Žraloky v parku
Zážitok, po ktorom vám všetky akváriá budú pripadať až smiešne malé. Návšteva druhého najväčšieho oceanária na svete je najlepším zavŕšením potuliek po Lisabone. Nachádza sa v najmodernejšej časti mesta, v Parku národov, ktorú vybudovali špeciálne pri príležitosti výstavy Expo 98. V obrovskej nádrži sa do výšky troch poschodí preháňajú húfy tuniakov, makrel či exotických pestrofarebných rýb. Bezpečne skrytí za hrubým sklom môžu návštevníci spočítať zuby lenivo plávajúcim žralokom alebo si tľapnúť s morskou vydrou, ktorá na pobavenie divákov vystrája vo vode neuveriteľné kúsky.
A ešte nakúpiť zopár suvenírov v supermodernom nákupnom komplexe Vasco da Gama, poprechádzať sa po móle alebo si z lanovky pozrieť najdlhší európsky most, ktorý tiež nesie meno známeho moreplavca. Odfotiť si nádherne osvetlenú budovu stanice Oriente a nechať sa odviezť béžovým taxíkom na letisko s presvedčením, že sa sem ešte musíte vrátiť. Ani zďaleka ste totiž nestihli odhaliť všetky krásy Lisabonu.