„Mal som všetkého po krk. Potreboval som vypnúť a zároveň dobiť baterky,“ hovorí manažér Martin Halás z Bratislavy. Jeden z mála Slovákov, ktorý zavítal na ostrov. Hľadal miesto, čo pohladí dušu. „Pozrel som si chorvátske internetové stránky a objavil na nich môj sen. Miesto, ktoré otvára náruč relaxu kdesi pánubohu za chrbtom,“ dodáva po týždni oddychovania.
Ďalší ho spolu s priateľmi ešte čakal. Potvrdil si informácie, podľa ktorých je Lastovo ideálny ostrov pre milovníkov prírody, plachtenia, rybolovu a tradičnej chorvátskej kuchyne. Možno si ho prezrieť z mora aj z pevniny. Mimoriadne čaro skrývajú podmorské skalné útesy a jaskyne. Martin neľutuje ani zvýšené náklady za prepravu vozidla a osôb zo Splitu na Lastovo. Za auto s trojčlennou posádkou zaplatil 590 kún, čo je v prepočte asi 2 500 korún.
„Skôr som sa obával rôznych zaručene nezaručených správ o kontrolách na chorvátskej hranici. Nič také sa nekonalo,“ hovorí Martin. Z úst colníkov počul iba tradičné „otvorte, prosím, kufor“ a vzápätí „príjemný oddych v Chorvátsku“. „O peniazoch či dovoze potravín ani slovo. Ešte aj cestu som si zvolil tradičnú – myslím, že optimálnu a najkratšiu – cez Maďarsko. Inak by som dnes už ani necestoval k moru smerom na Dalmáciu,“ dodáva. Vzápätí sa už jeho malý peugeot štverá úbočím uprostred ostrova plného viníc, olivových hájov a malých políčok.
V znamení čísla 46
Na Lastove je skutočne čo obdivovať. Návštevník sa na vlastné oči presvedčí, že všetko je tu akosi v znamení čísla 46. Nachádza sa tu 46 kostolov a kaplniek, 46 polí, vinohradov a olivových sadov, 46 kopčekov a vŕškov a obkolesuje ho 46 ostrovčekov.
Podľa dodnes živej legendy na niektorých z ostrovčekov trestali previnilcov za zločiny. „Ak nešťastníka usvedčili z nejakého vážneho prehrešku, previezli ho na taký ostrov a prikovali o stĺp. Prežil iba dovtedy, kým ho príliv neutopil. Bola to rýchla a spravodlivá smrť,“ počuť z úst Meri Glumacovej, jednej z tamojších turistických sprievodkýň. Sympatickej žienky s dikciou guľometu, ktorá sa na Lastovo ako jedna z mála žien prisťahovala.
Cesta v protismere
„Nasledovala som manžela, ktorý sa tu narodil. Išla som však v protismere, pretože tunajšie devy si pre nedostatok príležitostí dodnes hľadajú prácu na pobreží. Takmer všetky tam nájdu aj lásku a na cestu späť už ani nepomyslia,“ odpovedá Meri na otázku, prečo mnohé z chalúpok zívajú prázdnotou.
Najväčší odlev obyvateľov zaznamenal ostrov v 70. rokoch, keď krupobitie zničilo všetku úrodu. „Jediným spôsobom, ako si zachrániť život a neumrieť od hladu, bolo vysťahovať sa na pobrežie,“ spomína Meri. Najväčším zamestnávateľom na ostrove s asi osemsto obyvateľmi je polícia, v ktorej pracuje 25 mužov. Väčšina Lastovčanov dochádza trajektami za prácou na pevninu.
Časy, v ktorých sa obyvatelia vydávali z prístavu Lučica ležiaceho pod zrúcaninami pevnosti na lov, sú preč. Do ďalekého sveta však cestujú stále. Pracujú v Nemecku aj v neďalekom Taliansku. Na ostrove sú však dobré podmienky pre poľnohospodárstvo. Lastovo má totiž kvalitnú úrodnú pôdu, a tak sa tu darí predovšetkým viniču ťi olivovníkom. Významný je rybolov a v posledných rokoch prekvitá aj turizmu.
Najlepšie víno v Stredomorí
„Naše víno patrí medzi najkvalitnejšie v Stredomorí,“ nezabudne pripomenúť Ivo Pavličevič, ktorého manželka Maria šéfuje rodinnej firme, špecializujúcej sa na výrobu kvalitného vínneho moku, ale aj olivového oleja a neodmysliteľnej rakije. V civile je Ivo vodičom jedného z dvoch autobusov premávajúcich na ostrove. Spolu s dvoma taxíkmi vás dopravia za niekoľko minút, kam len chcete. Ostrovné cesty sú kvalitné, ale poriadne úzke.
Na otázku, ako dokáže skĺbiť výrobu a degustáciu vína a rakije s povolaním vodiča autobusu, odpovie s úsmevom: „Nemám s tým problém. Týždeň šoférujem a týždeň ochutnávam.“ Ako však smutne podotýka, mnohé sa vstupom Chorvátska do EÚ zmení. „S rakijou vraj bude koniec. V únii ju nechcú,“ konštatuje.
A čo on? Je za vstup Chorvátska do Európskej únie? Odpoveď znie diplomaticky: „Až tam budeme, potom uvidíme.“ Zatiaľ však žije prítomnosťou. Pochvaľuje si minuloročnú úrodu hrozna, tohtoročná sa ukazuje ešte lepšia. Na svojom pozemku dokáže s mladším synom a manželkou zozbierať výlučne ručne osem až desať ton hrozna.
„Občas nám v sezóne pomôže starší syn, ktorý už sedem rokov pracuje v Nemecku. A náš somárik sa dostane aj tam, kam technika ani nepáchne,“ pripomína Pavličevič členitosť ostrova. Odmenou za litre potu je 18– až 19-percentná cukornatosť hrozna. Na pobreží ostrova dokonca o 2 až 4 percentá vyššia.
Kvalite tunajších vín konkuruje olivový olej. Podľa znalcov miestnych pomerov najmä preto, lebo olivy sa nezbierajú tradičným spôsobom, teda priamo z olivovníkov. Pri zbere sa čaká na chvíľu, keď úplne zrelé plody odpadnú do pripravených plachiet.
Ostrov s históriou na rozdávanie
Lastovo je jedným z desiatich stredomorských ostrovov, ktorý je na zozname Svetového fondu na ochranu prírody World Wildlife Fund. Spolu s ostrovom Mljet patrí medzi najzalesnenejšie ostrovy Jadranu a vďaka 2 700 slnečným hodinám v roku patrí medzi najteplejšie a najslnečnejšie. Aj preto ho spolu s jeho archipelágom v roku 2006 Chorváti pasovali na Park prírody.
Za čias osídlenia Rimanmi niesol ostrov honosný názov Augusta insula – Cisársky ostrov. Neskôr sa nazýval Augusta, Lagusta aj Lagosta a napokon dostal vďaka románskemu oblúku názov Ladesta. Slovania si ho skrátili a pridali mu typickú koncovku -ovo. Z Lastova pochádza aj známy chorvátsky tlačiar Dobrić Dobričević, ktorý je považovaný za priekopníka tlače v Európe.
Medzi prelomové udalosti patria tie na prahu 19. storočia, keď Lastovo bolo pod správou Francúzska. Neskôr ho Viedenský kongres začlenil do rakúskej monarchie. A patrilo do nej až do jej kapitulácie v roku 1918. Potom ostrov prešiel do rúk Talianov a po 2. svetovej vojne až do vyhlásenia samostatnosti Chorvátska bol základňou juhoslovanského námorníctva.
Práve prítomnosť armády oddialila na Lastove rozvoj turistiky. V tomto smere má podobný osud ako Vis, ďalšia z ostrovných perál Jadranu. Na lepšie časy sa začalo blýskať až v roku 1991, kedy bola vyhlásená samostatná Chorvátska republika.
Od začiatku sa lákadlom pre turistov stalo predovšetkým zdravé ovzdušie, čisté more, tiché zátoky a miesta vzdialené od hluku priemyselných zón. Čerešničkou na torte ponuky Lastovčanov je plavba loďkou lastovským súostrovím a návšteva ostrovčeka Saplun, ktorý má mnoho pieskových zátok.
Pálenie Pokladu
Nie, nejde o ničenie nejakého pokladu, ale o bábiku – presnejšie figurínu. V dejinách ostrova, ktorý sa nachádza 13 km južne od Korčule a so svojou veľkosťou 50 km2 patrí medzi menej osídlené ostrovy na Jadrane, sú jednotkou fašiangy. Podľa starej povesti sa oslavujú na pamiatku skutočnej historickej udalosti. Katalánski piráti napadli Korčulu a Lastovčanom po poslovi odkázali, aby sa vzdali.
Muži z ostrova sa ozbrojili. Ženy a deti sa odišli húfne modliť a žiadať o pomoc svätého Juraja na najvyššie položené miesto na ostrove, ktorým je vrch Hum (417 m). Napokon si vymodlili nečakane silnú búrku, ktorá potopila všetky pirátske lode a Lastovčania na výsmech a potupu schmatli posla a previedli ho na somárovi cez dedinu. Nakoniec ho odsúdili a upálili na hranici.
Lastovské fašiangy sú jedinečné. Na fašiangový utorok bábiku zvanú Poklad ťahajú pomocou 300 metrov dlhého povrazu z najvyššie položeného miesta na úpätie. Bábika má na čižmách zavesené petardy, ktoré vybuchujú. Ťahanie hore a spúšťanie dolu sa opakuje trikrát. Ak sa nepreruší, tak to znamená pre Lastovčanov dobrý rok. A v tomto roku to bolo už po päťstý raz. Poklad napokon skončí v plameňoch.
Spojenie Lastova so svetom
1. Split – Hvar – Vela Luka (Korčula) – Ubli (Lastovo)
2. Split – Vela Luka (Korčula) a Ubli (Lastovo)
Trajekt: premáva dvakrát denne Odchody zo Splitu: 10.15 (príchod do Lastova: 15.50), 17.30 (príchod o 22.00) Cena: 55 kún na osobu, deti od 3 do 12 rokov 27,50 kuny, osobné vozidlo 437 kún, bicykel 52 kún
Katamarán: premáva raz denne, je rýchlejší ako trajekt Odchody zo Splitu: 15.00 (príchod do Lastova 17.45, zastavuje aj na Hvare) Cena: 27 kún na osobu, batožina do 20 kg bezplatne Kurz: 1 kuna = 4,17 Sk Dalmatínsky Woodstock
Lastovo je aj ostrovom hudby. Každoročne sa na ňom koná Hudobný festival Lastovo. Tento roku to bude 24. až 27. júla. Po štyri večery bude možné vypočuť si koncert na Bašte. Kempovať sa bude na samom dne dediny – na futbalovom ihrisku.
Hudobný festival organizuje už osem rokov obec Lastovo a produkčný dom Jazzete. Tento dalmatínsky Woodstock sa uskutočňuje pravidelne posledný júlový týždeň a tradične naň prichádzajú najväčšie hviezdy džezu, blues, rocku a world music.
Palmy v nemilosti
Zatiaľ čo náruč Lastovčanov je otvorená každému turistovi, k palmám sa domáci obracajú chrbtom. Niežeby ich nevedeli sadiť a pestovať. Dôvodom ich nepriateľského vzťahu k tomuto tradičnému subtropickému stromu je legenda. Podľa nej v dome, pred ktorým rastie palma, vymrú do desiatich rokov všetci jeho obyvatelia. A tak sme počas pobytu na Lastove narátali iba tri. Samozrejme pred domami, v ktorých už nik nebýva.
Fumari, to znie hrdo
Naopak, komínov, tu zvaných fumari, je na Lastove dostatok. A nie hocijakých. Čím vyššie bolo postavenie hlavy rodiny, tým väčší a bohatšie zdobený bol aj komín. Z vonkajšej strany domu sa stavali komíny rozličných bizarných tvarov, zväčša v orientálnom štýle, pripomínajúce minaret na mešite. To, že niekto začal stavať takéto komíny, bola skôr náhoda, nijako nesúvisiaca s prípadnými Arabmi či Turkami na ostrove.
V minulosti sa komíny stavali dosť vysoké, aby sa dym dvíhal nad kotlinu, kde nedostatočne prúdil vzduch. Preto sú aj otvory komína vždy pod ozdobnou korunou. Pamätníci spomínajú, že v časoch, keď sa ešte kúrilo drevom, nad celou obcou väčšiu časť dňa viseli mraky dymu z komínov.
Z užitočných vysokých komínov sa časom stal symbol. Domáci začali súťažiť, čí komín bude štíhlejší, pôsobivejší, originálnejší. Vraj ešte začiatkom 20. storočia pôsobili v Lastove dvaja murári, ktorí sa špecializovali len na stavbu komínov.
Komíny mali predovšetkým dobre ťahať a znemožniť vracanie dymu späť do domu. Preto sa pri ich stavbe využívali všetky informácie o smeroch vetra. Čím bol občan významnejší, tým ozdobnejší a vyšší komín stál na jeho dome, aj keď samotné domy boli naoko rovnaké. Neobyčajnú vášeň Lastovčanov pre stavbu neobvyklých komínov dodnes možno vidieť aj na novopostavených domoch.
Za najstarší zachovaný ozdobený komín sa považuje komín zo 16. storočia na dome Biza Antica. Starí Lastovčania hovoria, že niekedy ľudia pomocou komínov dávali najavo aj svoj postoj k susedovi. Ak boli rozhnevaní, jeden dal na svoj komín v smere k susedovi primurovať rohy, sused sa zas odvďačil posmešnou postavičkou. Komín má Lastovo aj vo svojom erbe.