Prehliadka hradu môže byť vzrušujúca záležitosť. Nočná verzia sa celkom líšia od občas suchopárneho denného výkladu. Krátko pred ôsmou večer po nádvorí hradu korzujú postavičky v historických kostýmoch. Oko návštevníka sa kochá pohľadom na vyberané látky a až keď skĺzne pod lem pompéznej sukne, všimne si, že z nej vykukujú moderné sandále. Tak predsa sa ich pôvabná nositeľka nenarodila v 17. či 18. storočí. Niet však času odháňať sny a predstavy, odbilo osem hodín a brána hradu sa otvára.
Podrezaný jazýček
Hneď za bránou skupinu návštevníkov privíta slúžka s riadne podrezaným jazykom. Odetá v bielej sukni, živôtiku a bieloskvúcom čepci pobehuje po schodoch, chytá návštevníkov za rukáv, prihovára sa im v rozkošnom tvrdom nárečí, no na odpoveď nečaká. „Chúdza naša slečna Katarínka, však sa ani nevydá. Furt len píše listy v štyroch jazykoch alebo sa stará o účty. Kdesi jej zapadlo brko a ja aby som ho teraz hľadala. Nevideli ste ho?,“ pýta sa skupinky a nakúka cez okienko vo dverách do malej hradnej lekárne. Skôr ako jej ktosi stihne odpovedať, zakričí: „A čo tu stojíte, nemóžem sa furt s vami bavit.“
Sprievodkyňa v historickom kostýme vyzve ľudí, aby ju po schodoch nasledovali. Zhora sa už ozýva hlas urodzenej grófky s perom v ruke. Môže ho slúžka hľadať. Grófka Katarína práve kontroluje účty a rozčuľuje sa, že jej deti plytvajú peniazmi na bonbóny. Z čoho im má potom platiť štúdium hudby? Veď to je predsa dôležitejšie ako uspokojiť rozmarné grófske žalúdky.
Latinsky nevedia iba v divokej Ázii
V rytierskej sále učiteľ tanca napráva trom grófskym dcéram držanie tela. Urodzené slečny z rodu Pálfiovcov sa učia elegancii tanca. Keď učiteľ na chvíľu odbehne, začnú sa baviť o tom, aké krásne šaty a šnurovačky budú mať, keď príde na návštevu gróf Esterházy. Škriepka prepukne až vtedy, keď sa nevedia dohodnúť, ktorá si vezme úžasnú bielu parochňu. Dievčatá sa začnú naháňať a šklbať si parochňu z rúk. Návštevníci s úsmevom vchádzajú do ďalšieho salóna.
Chúďatá slečny. Ani prázdniny ich neuchránia pred hodinou latinčiny, povzdychne si súčasník tajne. Grófske detičky o dušu drvia deklinácie a konjugácie, potom učiteľ chrlí latinské frázy a deti majú prekladať. Mnohé z fráz ani po storočiach nestratili na aktuálnosti, napríklad Vedieť by chceli mnohí, učiť sa nikto. Mladú slečnu Pálfiovú však nezaskočí žiadna zákerná fráza. Domáci učiteľ je nadšený: „Latinčina vám ide skvele, slečna. Škoda, že nebudete študovať ďalej ako váš brat.“
Zrazu sa učiteľ obráti k návštevníkom a spýta sa, či by deťom neporadili s prekladom ďalšej frázy. Nikto sa nehlási, pohľady skupinky smerujú do zeme a učiteľ sa začuduje: „Vy musíte byť z divokej Ázie, keď vám latinčina nič nehovorí. Radšej choďte preč,“ ženie ich do ďalšej miestnosti.
Na návšteve u grófskych detičiek
Kde: na hrade Červený Kameň, rodovom sídle šľachtickej rodiny Pálfiovcov
Prístup: z obce Častá
Termíny: 26. 7., 8. – 9. 8., 22. – 23. 8., 5. – 6. 9. 2008
Čas: od 20.00 h
Trvanie: približne 45 minút
Vstupné: 160 Sk, zľavnené 100 Sk
Kontakty: 033/6905803, www.snm.sk
Guvernantka nestrpí chyby
V ďalšom salóniku drží pôvabná francúzska guvernantka, táto predchodkyňa neskorších aupairok, v ruke akúsi knižku. Ráčkujúc vysvetľuje návštevníkom: „Slečna si píše denník vo francúzštine. Pravidelne jej ho čítam a kontrolujem. Každé poriadne šľachtické dietko sa učí po francúzsky.“
Akoby skupinku moderných votrelcov zočila až teraz, náhle sa ich opýta: „A nie ste vy tí posli z porcelánky v Meissene?“ Hneď si však sama odpovedá: „Na pár figúrok je vás akosi priveľa.“ Aj ona pred rozhovorom dáva prednosť vlastnému monológu: „Musím si zvykať, že ja rodená Francúzka som v tomto hroznom uhorka… teda Uhorsku.“
Keď medzi návštevníkmi zbadá dvoch chlapcov, rodičom dá dobrú radu: nech len pošlú synov do internátnej vojenskej školy. Vidí, že chlapci majú päť rokov, ten pravý vek, aby sa ich rodina zbavila. „Prísnosť je základný kameň výchovy, spolu s francúzštinou, samozrejme,“ poučuje guvernantka.
Gambleri s modrou krvou
Čím si krátili dlhú chvíľu šľachtici? Dámy mohli vyšívať alebo napríklad čítať knihu Moderné stolovanie, ako mladá slečna Pálfiová. Zato jej brat s modrou krvou si našiel inú zábavku – karty. Nadšene sestre rozpráva o hre farao, ktorá vraj v tých časoch bola najobľúbenejšou hrou Európy. Sestra sa zhrozí, že karty sú zvrátenou hrou. Hrajú ju len sedliaci a ožrani.
Mladý Pálfi sa však nedá: „Milovaná sestrička, na gavalierskej ceste som precestoval celé Taliansko a pobudol som aj na cisárskom dvore vo Viedni. A vieš čo?“ Na sekundu sa odmlčí a potom vytiahne najväčší tromf: „Karty hrala aj Mária Antoinetta.“
To slečinka nečakala a vyhŕkne: „Prisahaj, že je to pravda, nech to môžem povedať ďalej.“ A pokračuje: „Keď hrá farao Mária Antoinetta, môžem aj ja.“ Jej urodzený braček sa spokojne usmeje: „Konečne si to pochopila. Potrebujeme však ešte jedného hráča. Myslíš, že guvernantka…?“
Sestra však pochybuje, že by to nóbl Francúzka považovala za užitočné trávenie času. Pálfi síce namieta, že francúzštinu by si mohli precvičiť aj pri hre v karty. A mohli by si zahrať o fľašu malokarpatského vínka. Na to sa dievčina zhrozí, vraj sa brat nemá rúhať, no ten tvrdí, že od otca vyhral v kartách prsteň…
Šerm a víno pre horúce uhorské hlavy
Sprievodkyňa vedie návštevníkov ďalej, do rozľahlých hradných pivníc. Červenokamenské pivnice patria k najväčším v Európe. Rodina Fuggerovcov ich postavila v rokoch 1548–1555 pod celým juhozápadným krídlom hradu, ešte počas stavby renesančnej pevnosti. Fuggerovci v nich skladovali víno.
Teraz sa však v pivniciach mladí šľachtici učia šermovať. Pred očami návštevníkov prebieha súboj podľa francúzskej školy. Učiteľ šermu hovorí, že uhorskí šľachtici sú hlavy horúce. Svojich žiakov upozorňuje aj na nemeckú šermiarsku školu. Francúzi ňou vraj opovrhujú, no učiteľovi sa celkom pozdáva.
Súbojom sa nočná prehliadka hradu končí, vonku sa zatiaľ pomaly stmieva. Je krátko pred deviatou a na nádvorí sa zapaľujú ohne. Romantici si ešte môžu prezrieť severnú baštu a pozorovať, ako sa obloha zaťahuje. V diaľke počuť hrmenie a oblohu začínajú križovať blesky. Búrka je ešte ďaleko, ale vietor už rozdúchava uhlíky a ženie ich po nádvorí, vytvárajúc svetelné efekty ako z rozprávky.
Nádvorím prejde nevesta v bielych šatách. A ďalšia rozprávka sa začína.