Tieto živočíchy sú spolu s rastlinami zapísané v Červenej knihe ohrozených druhov, ktorú vydáva Svetový zväz ochrany prírody. Posledné vydanie je z roku 2006. Na zozname je viac ako 15-tisíc druhov, ktorým hrozí bezprostredné vyhynutie. Spolu s rastúcou bezohľadnosťou ľudí sa ich počet stále zvyšuje.
Kniha rozdeľuje druhy do niekoľkých kategórií podľa stupňa ohrozenia. Na jej stránkach sa teda nachádzajú napríklad vyhynuté, kriticky ohrozené alebo zriedkavé živočíchy.
V zoologických záhradách nemajú jedince z Červenej knihy takmer nijaké špeciálne výhody. „My sa predovšetkým snažíme, aby mali všetky zvieratá zabezpečené potrebné podmienky,“ hovorí zoológ Martin Krug zo Zoologickej záhrady Bratislava. „Samozrejme, ak ide o veľmi výnimočné druhy, venujeme zvýšenú pozornosť ich jedálnemu lístku,“ dodal.
Zdravé, aktívne zvieratá potom môže zoologická záhrada dokonca v rámci špeciálnych projektov vydať späť do voľnej prírody. Bratislavská zoo takto svetu pomohla prinavrátiť napríklad priamorožca šabľorohého.
Druhy, ktoré sú kriticky ohrozené, sa vyskytujú aj v slovenskej prírode. Do červenej knihy je zapísaný napríklad kamzík vrchovský, netopier sťahovavý, korytnačka močiarna, drop fúzatý či orol myšiakovitý.
Bojnická zoo sa stala domovom aj pre ohrozené operence, ktoré sú zapísané v slovenskom zozname. Návštevníci tu môžu nájsť napríklad sokola rároha a orliaka morského.
Červený zoznam nie je dokument, ktorým sa musia krajiny pri ochrane zvierat riadiť. To znamená, že druhy uvedené v knihe nie sú automaticky chránené na celom svete. Zmyslom Červenej knihy je teda skôr pôsobiť na svedomie všetkých ľudí. Zväz ochrany prírody je mimovládna organizácia, združuje takmer tisíc členov zo 140 krajín sveta.
V Bratislave majú ohrození prím
Ohrozené, ohrozené, neohrozené. Presne tak sa môže robiť odpočítavanie zvierat v bratislavskej zoologickej záhrade. Zo 157 druhov zvierat, ktoré tu chovajú, sú viac ako dve tretiny (presne 111) uvedené v Červenej knihe ohrozených druhov.
Medzi najviac ohrozené patria kopytníky ako kôň Przewalského, adax núbijský či jeleň milu. Práve naposledy menovaný druh má za sebou vo voľnej prírode ozaj krušné chvíľky. Jeleň, ktorý obýval močaristé pláne severovýchodnej Číny, bol zo sveta vytlačený už pred 2 000 rokmi. Pre dnešné generácie sa zachoval len vďaka tomu, že zopár jedincov prežívalo v cisárskom loveckom parku pre potešenie vladárov. Do voľnej prírody ho vrátili až koncom minulého storočia.
Vzácny papagáj prišiel v šesťdesiatom ôsmom. V Červenej knihe hniezdia aj pestrofarebné papagáje. Medzi zraniteľnými druhmi možno nájsť napríklad papagája nádherného, ktorý v bratislavskej zoo nažíva v spoločnej voliére s papagájom kráľovským či s andulkami. Zelený fešák z Austrálie sa do Československa prvýkrát dostal v roku 1968. Do klubu ohrozených ho zaraďuje najmä to, že vo voľnej prírode žije len na malom území a v neveľkom počte.
Ohrozené exotické kusy z času na čas dopĺňajú v zoo aj slovenské zvieratá z národnej Červenej knihy. ,,Do našej rehabilitačnej stanice nám ľudia občas prinesú zranené chránené vtáky, ale napríklad aj korytnačky. Tie sa však snažíme čo najskôr vrátiť späť do prírody," hovoril zoológ Martin Krug.
Košice vyslali kone späť do stepi
Košická zoo sa môže pochváliť 45 druhmi zvierat, ktoré sú zapísané v červenej knihe. Ako jediná zoo na Slovensku chová napríklad veľhady kubánske. Občas sa k zvieratám dostane aj kurióznou cestou. Napríklad kríženec tigra ussurijského sa do Košíc dostal po tom, čo ho zhabali z nelegálneho chovu v susednom Česku.
Žofia márne čaká na partnera
Medzi najohrozenejšie zvieratá sveta, ktoré má košická zoo, patrí hrošík libérijský. Samička hrošíka Žofia má v záhrade svoj vlastný priestor. ,,Máme problém nájsť jej partnera, vďaka ktorému by mohla mať prírastok. Tam, kde majú samce hrošíka, nám ich nechcú požičať na párenie. Je to škoda," vysvetlil riaditeľ Štefan Kollár.
Šesť krásnych koní Przewalského chovajú v Košiciach už niekoľko rokov. Od roku 1970 tento druh prakticky prežíval len v zoologických záhradách. V posledných rokoch viacero týchto divokých koní vypustili do pôvodných stepí Mongolska. Košická zoo prispela do tohto projektu dvoma mláďatami.
ZOO Košice krášlia antilopy, ľudoopy a opice
Chov ohrozených druhov je podľa šéfa najväčšej slovenskej zoo Vladimíra Šranka jednou z hlavných úloh takýchto zariadení. V Bojniciach sa zapojili do 25 programov. ,,Hlavne v súčasnosti, keď tlak ľudstva na prírodu je čoraz väčší. Každoročne miznú obrovské plochy lesov, ničia sa morské pobrežia haváriami ropných tankerov. To všetko má vplyv na živočíchy, ktoré strácajú prirodzený priestor pre svoj život," vraví Šrank.
,,Tam, kde sa prirodzené podmienky v prírode napravia, je možnosť vrátiť ohrozené živočíšne druhy späť do ich prostredia. Klasickým príkladom takéhoto návratu je kôň Przewalského, čo je v súčasnosti jediný divo žijúci kôň. Pochádza z ázijských stepí. V prírode vyhynul, udržal sa len v chovoch v zoo. Rozmnožil sa však natoľko, že pred pár rokmi ho mohli vrátiť do prírody, do stepných oblastí Mongolska a Číny," dodal riaditeľ bojnickej zoo.
Antilop bongo je len pár stoviek. Až osem antilop bongo chovajú v Bojniciach. Vo voľnej prírode ich je pritom už len pár stoviek. Mnohí odborníci tvrdia, že ide o najkrajší druh antilopy na svete. Bojnická osmička privádza na svet pravidelne mláďatá, ktoré potom putujú do iných zoo.
Najvzácnejším druhom, ktorý v Bojniciach chovajú, je mačiak Rolowayov, opica pochádzajúca zo západnej Afriky. Typická je pre ňu biela briadka, ktorá kontrastuje s čiernou tvárou. V prírode žije už len pár desiatok týchto mačiakov, miestni ich považujú za delikatesu. V zajatí chová 8 zoologických záhrad 37 jedincov.
Najviac návštevníkov v Bojniciach postáva zväčša pred príbytkom orangutanov. Samica Nanga dostala nedávno nového partnera, 26-ročného Jaga z maďarskej zoo. Ten je skutočným svetobežníkom. Jeho predkovia pochádzajú z Bornea, narodil sa v Londýne, presťahoval sa do Holandska, odtiaľ odišiel aj so synom do Maďarska, aby teraz prišiel do Bojníc. Je v najlepších rokoch a zdá sa, že si s 13-ročnou Nangou bude rozumieť.
