„Žijeme vlastne z Holanďanov, ktorí sem chodia karavanmi. Sú to fanatici, čo sa týka cestovania karavanmi po Európe. U nás nájdu vynikajúce miesto, vlastne za facku tu majú elektrinu, možnosť vyhodiť odpad a nabrať čistú vodu. Dlho sa však nezdržia, tak jeden až dva dni, sme pre nich len tranzit,“ priznáva Ľubica Ludrovcová, recepčná autokempingu.
Z Holandska prišiel do Trenčína aj Nitz Neder-Helman so svojou rodinou. Vraví, že chcú mesiac cestovať po Európe. Prešli už Nemecko a Česko, zo Slovenska majú namierené do Maďarska, Slovinska, Talianska a potom cez Švajčiarsko domov. Veľmi sa mu páči výhľad na Trenčiansky hrad, ktorého silueta sa odráža na hladine Váhu. Tento romantický pohľad uchváti asi každého návštevníka.
Podľa Jozefa Michalčíka, zamestnanca kempingu, je však cez túto sezónu karavanistov menej ako po minulé roky.
„Asi pre nich prestávame byť neznámou, exotickou krajinou, a idú do Bulharska alebo Rumunska. Ale zato prichádzajú študenti z druhého konca sveta, z Austrálie a Nového Zélandu,“ dodal Jozef Michalčík.
Dovolenku tu trávia dokonca aj Trenčania. Dušan Lehocký sa stále za Trenčana považuje, aj keď pracuje a býva v Bratislave. V kempingu dovolenkoval so svojou priateľkou Gabrielou Ďuríkovou.
„Bol som vo viacerých veľkých kempoch, tam je o niečo lepšia vybavenosť, ale aj v Trenčíne je to výborné,“ vraví Dušan Lehocký.
„Človek nemusí byť príliš náročný, keď je na dovolenke v kempe. Ak nám niečo chýba, prebehnem domov a je po probléme,“ dodala jeho priateľka, ktorá býva v Trenčíne.
Cesta z kempingu do centra mesta trvá pár minút. Ostrov obmýva z jednej strany staré koryto Váhu, z druhej energetický kanál. Preto je predurčený na vodné športy. Bývajú tu preteky kajakárov, slovenské aj medzinárodné. Vodáci vlastne tento kemping pred pol storočím založili, teraz je tu 22 chatiek, ktoré sú majetkom trenčianskeho vodáckeho klubu. Pozemok, na ktorom stoja, však vlastní mesto. Čo bude s kempingom ďalej, je neisté.
„Na budúci rok ešte máme zmluvu s mestom, čo bude ďalej, nevieme. Má sa začať s modernizáciou železnice, pri nej budú búrať plaváreň v susedstve, kto sem pôjde, keď tu bude stavebný ruch?“- kladie si otázku Ľubica Ludrovcová.
