Hamburg je bohaté mesto. Na zeleň – má 120 parkov – i vodu, ktorá neprúdi len v Labe, ale aj v dvoch umelo vybudovaných jazerách zvaných Alster či nespočetných kanáloch. Bohaté na milionárov, veď čo sa týka výšky príjmov, Hamburg je na špici všetkých tabuliek. Na rozdiel od Düsseldorfu či Mníchova však spoznať superboháčov nie je také ľahké. Aj ten, kto v Hamburgu zarába celkom obyčajne, je v porovnaní s celonemeckým priemerom neuveriteľne bohatý.
Kabriolet a chladná hlava
Domáci sa hrdia, že Hamburg jedno z najkrajších miest v Európe. Tí, čo v ňom strávili viac než len dva sychravé jesenné dni, im dajú za pravdu. Svoju krásu však nedostalo mesto do vienka od rozprávkových sudičiek. Stoja za ňou ľudia, ktorí po stáročia nebrali mesto len ako svoje bydlisko, ale snažili sa vyjadriť svoje životné krédo aj v architektúre.
A to znie: zachovať si chladnú hlavu v akejkoľvek životnej i poveternostnej situácii. Hamburčanom je vlastné sebavedomie, ktoré si ich neprajníci môžu zamieňať s pýchou či aroganciou. Obyvatelia starého hanzového mesta s domami z červených tehličiek si však ctia tradíciu a nevtieravú eleganciu, a to nielen v správaní, ale aj v obliekaní. Páči sa im všetko britské: kárované vzory, štýl módnej značky Burberry aj honosné kluby, v ktorých je človek medzi svojimi. Ani po dvadsiatich rokoch nedovolia prisťahovalcovi, aby sa označil za Hamburčana.
Hamburčania nakupujú najradšej tam, kde nakupovali vždy. Chodievajú stále do tých istých reštaurácií, ktoré si kedysi obľúbili a potrpia si na to, aby ich druhí zdravili – ale prosím, diskrétne. Nechcú, aby ich auto vyzeralo očividne draho, ale kvalita čosi stojí. Nech je stupňov koľko chce, či je obloha bezoblačná alebo duje severák, ak slnko svieti, každý štvrtý Hamburčan nastúpi do kabrioletu.
Nostalgia sa nenosí
Aj samotné mesto prezrádza povahu svojich obyvateľov. Tí majú sklon lúčiť sa so všetkým starým bez štipky sentimentu. Ak je to z ekonomických dôvodov potrebné, postaví sa čosi nové. A Hamburčanom ešte spadne kameň zo srdca: stará barabizňa je konečne preč a z pozemku možno profitovať! Nová stavba však nesmie nadobudnúť obludné rozmery, v centre nie sú skoro žiadne výškové budovy: slobodní občania majú mať voľný výhľad.
Žiadne iné mesto na svete vraj nevyvinulo takú chuť k samozničeniu ako Hamburg, povedal v roku 1912 vtedajší riaditeľ hamburskej Kunsthalle Alfred Lichtwark. Hamburg podľa neho mohol byť renesančným, barokovým či rokokovým mestom, ale všetky tieto poklady sa vždy obetovali komercii. Na mieste barokových domov sa postavili neobarokové úrady a tam, kde kedysi stál gotický Dóm, je dnes parkovisko. Pre výstavbu štvrte Speicherstadt (kde sa za skladovanie tovaru nemuselo platiť clo) Hamburčania neváhali presťahovať 20 000 ľudí z niekdajšej robotníckej kolónie. Vznikla tak síce jedinečná secesná štvrť, ale aj o jej predaji hamburský senát istý čas uvažoval.
Dnes sa v Hamburgu nenájde takmer žiadna budova z 18. storočia a na vine nie je len ničivý požiar z roku 1842 či obe svetové vojny. Zato pred vodou mali Hamburčania rešpekt vždy – či už šlo o malú riečku Alster, ktorej prehradením vznikli dve jazerá v centre mesta, alebo širokú Labe. Na brehoch vyrástli tie najkrajšie stavby z najvzácnejších materiálov. Prezrádzajú bohatstvo, za ktoré Hamburčania vďačia voľnému prístupu k moru a oceánu.
Na narodeniny prístavu tancujú remorkéry
Bedekre odporúčajú začať spoznávať mesto v prístave. Ten zaberá desatinu plochy celého mesta a žeriavy, ktoré prekladajú tovary z lodí na breh čnejú vyššie než 82-metrová veža slávneho kostola Michel. Život mnohých Hamburčanov je dodnes spätý s prístavom, ktorý vytvoril 140 000 pracovných miest.
Človek nemusí byť maniakom do techniky či lodí, aby podľahol čaru prístavu. Má na to veľa príležitostí. Každú nedeľu ráno sa v prístave od šiestej do desiatej koná tradičný Rybí trh – Fischmarkt. Návštevník ide ohluchnúť od pokrikov neúnavných predavačov, čo ponúkajú čerstvé ryby, sendviče s úhormi, zeleninu i exotické ovocie, ale aj palmy a tovar od výmyslu sveta. Debnička rukoly len za dve eurá, ide si pľúca vykričať obchodník. Alebo ráčite radšej debničku kivi a sladučkých židovských čerešní? Krátko pred desiatou sa ľudia s palmami v kvetináčoch predierajú proti prúdu tých, čo chcú využiť na nákup aj posledné minúty. Obchodníci vtedy tovar zlacnia aj o polovicu, pretože s úderom desiatej sa trh zatvára, nastúpi čata s hadicami a prúdom vody celý trh vyumýva.
Vo všedný deň turista môže nastúpiť na palubu múzejnej lode Rickmer Rickmers a dozvedieť sa viac o živote námorníkov. Ak má šťastie, možno do Hamburgu zavíta práve v čase, keď tu kotví obrovská výletná loď Queen Mary. Do prístavu často priplávajú aj obrovské vojenské lode a na niekoľko dní vpustia do svojich útrob zvedavcov.
Veľkolepou udalosťou sú narodeniny hamburského prístavu, ktoré sa oslavujú okolo 8. až 10. mája. Vtedy prístav zaplavia tisíce návštevníkov, ktorí si nemôžu nechať ujsť balet remorkérov. Nejde o žiadne poetické vyjadrenie – z ampliónov sa naozaj rozľahne Čajkovského Labutie jazero a vlečné člny doslova tancujú na vlnách do taktu.
Za korením alebo k colníkom? Najradšej oboje
Ponuka pre turistov je široká. Milovníci umenia okrem obrazárne Kunsthalle nájdu niekoľko úžasných múzeí a vynechať 40-minútovú prehliadku veľkolepej hamburskej radnice by bola veľká škoda. Zvonka ju 112 metrov vysoká veža delí na dve polovice – v jednej zasadá senát, v druhej mešťania. Vnútri návštevníka ohúria mramorové schody, sochy a sály zdobené zlatom a drahými kameňmi. Ak sa mu z pohľadu na toľkú parádu zakrúti hlava, spamätať sa môže v najkrajšej hamburskej kaviarni – Café Paris.
Obdivovateľov architektúry iste očarí secesná štvrť Speicherstadt. Človeku sa ani veriť nechce, že tie nádherné navlas rovnaké stavby z červených tehličiek a so zelenými medenými strechami sú sklady. Keď príde bližšie, možno práve zbadá, ako kladkou nahor vyťahujú orientálne koberce, baly s kávou, čajom či korením. Apropo, veľa zaujímavostí o korení sa možno dozvedieť v maličkom, o to však pútavejšom Spicy´s Spice múzeu. Kúsok odtiaľ sídli Colné múzeum, ktoré poukazuje na vynaliezavosť pašerákov. Vystavené exponáty však svedčia aj o šikovnosti hamburských colníkov, ktorým pašeráci neprešli cez rozum.
A kto potrebuje cítiť vôňu dobrodružstva, ten môže preskúmať útroby ruskej ponorky z čias Studenej vojny. Večer môže navštíviť niektoré zo vzrušujúcich premietaní v supermodernom hamburskom planetáriu.
Krásou rastlín zo všetkých kútov sveta sa v Hamburgu možno pokochať v dvoch čarovných botanických záhradách – v starej Planten un Blomen v centre mesta alebo novšej v štvrti Klein Flottbeck. Obe majú aj miniatúrnu čínsku a japonskú záhradu. V tej novšej však návštevník nájde aj bambus, araukárie, prastaré sekvoje, kaktusy i staré duby a jazierko s kačicami či farebnými kaprami. Medzi starostlivo vysadenými kvetmi a stromami sú umiestnené rôzne interaktívne hry pre deti, ktoré môžu ovoniavať vzorky kvetov či listov a hádať, ktorej rastline patria, určovať ktoré šišky sú z ktorého stromu a podobne. Jedna návšteva nestačí, je úžasné pozorovať premeny záhrady v jednotlivých ročných obdobiach.
Dážď? No a čo!
Zlé jazyky v minulosti tvrdili, že najobľúbenejšou zábavkou Hamburčanov je skúmať poveternostnú mapu, aby sa dali poistiť. Dnes má turista skôr pocit, že ani dážď domácich neodradí od prechádzky či bicyklovania. Často ani nevytiahnu dáždnik. A keď už naozaj leje, prehodia cez hlavu i bicykel žltú pláštenku a nerušene pokračujú v jazde.
Počasie je síce v Hamburgu nevypočítateľné, ale kto sa ním nenechá odradiť, spozná jedinečné krásy severskej metropoly. Dážď k nej jednoducho patrí.
Slobodné hanzové mesto Hamburg
- Poloha: severozápadné Nemecko, na rieke Labe, ktorá 100 km odtiaľ ústi do Severného mora
- Plocha: vrátane ostrova Neuwerk 755 km2, z toho 60 km2 pripadá na vodné plochy
- Počet obyvateľov: približne 1,7 milióna, z toho je vyše 15 % cudzincov (2. najväčšie nemecké mesto po Berlíne)
- Partnerské mestá: Chicago, Dráždany, León, Marseille, Osaka, Petrohrad, Praha, Šanghaj
- Počet turistov: ročne 5 miliónov, z toho milión zahraničných (najmä Britov, Američanov, Švajčiarov a Švédov)
