Hipologické múzeum alebo múzeum koní v Topoľčiankach je samo osebe tak trochu skryté. Takmer každý vie, že v obci za Zlatými Moravcami sídli Národný žrebčín, ktorý vlani symbolicky daroval koňa britskej panovníčke. No niekoľko stoviek metrov pred ním na ceste z Nitry stojí napravo ešte jedna zaujímavá budova. Na priečelí má veľkú podkovu s hlavou arabského koňa.
Na internete sú síce zverejnené otváracie hodiny, ale treba sa objednať. „Stačí vždy vopred zavolať do žrebčína,“ naznačila Bohuslava Martausová z marketingového oddelenia.
Prehliadka sa začína archívnymi fotografiami a približuje históriu chovu koní. Na stenách visia maľované portréty dvoch koní – plemenných žrebcov, pod ktorými sa odvíja vzácny rodokmeň. Fotky tiež zobrazujú rekordné výkony miestnych vozatajov. Ján Mihók ešte v šesťdesiatych rokoch spriahol dvanásť lipicanských kobýl. Miroslav Matuška spriahol pred tromi rokmi pri príležitosti 80. výročia založenia žrebčína dokonca štrnásť žrebcov.
V kolárskej, kováčskej a sedlárskej dielni si nejeden návštevník môže oprášiť svoju slovenčinu. V miestnostiach je množstvo zvláštneho náradia, ktoré sa už dlho nepoužíva. Podobne sú na tom aj odborné výrazy, ktoré sú na tabuľkách. Tak napríklad nebožiec bol niečo ako veľká ručná vŕtačka, ponk je zas veľký stôl, na ktorom pracoval kolár.
Detské sedačky sa nevyrábali len na bicykel či do auta. Špeciálne detské sedlá sa robili na zákazku aj pre najmenších jazdcov. Dieťa v nich sedelo zboku. Prezrádza to rozsiahla a pestrá zbierka sediel a konských postrojov. Zaujme tiež vojenské nosné sedlo na prepravu ťažkého výstroja počas druhej svetovej vojny. „Na prechod cez Karpaty sa v tom čase využívali najmä húževnaté a odolné huculské kone. Dokázali prepravovať v náročných horských podmienkach na svojich chrbtoch aj 150 kilogramov,“ prezradila Martausová.
Celým múzeom sa nenápadne tiahne aj príbeh prezidenta Masaryka, ktorý Topoľčianky rád navštevoval. Chodieval sem vlakom z Bratislavy. Na železničnej stanici naň čakalo čierne dvojmiestne kupé – elegantný koč, ktorý patrí k najobdivovanejším exponátom. Múzeum sa ešte pýši vyzuvákom prezidentských čižiem. Je to drevený podstavec, do ktorého človek zaprel pätu a ťahal. Jazdecké čižmy sú totiž veľmi pevné.
Podľa tabule pri vchode do múzea od čias Masaryka navštívili žrebčín takmer všetci prezidenti. Až na Václava Havla.