Košice budú metropolou európskej kultúry

Košičania sa s Prešovčanmi zvyknú doberať. Tradícia siaha minimálne niekoľko desaťročí dozadu. Košičania začali Prešovčanov prezývať "koňare" preto, že tam bolo veľa koní. Šarišania nezostali susedom nič dlžní a vymysleli prezývku "vraňare". Pravda, najmä v zime je v Košiciach veľa vrán a havranov. Aj pesnička Na Košickej turni dva holubky šedza je tiež pravdivá. Centrum metropoly východu okupujú títo operenci už pekne dlho.

20.07.2009 12:05
Košice Foto:
Košice
debata

Latinsky Cassovia, maďarsky Kassa, nemecky Kaschau či po slovensky Košice. Pôvod názvu mesta je zatiaľ hádankou, ktorú sa nepodarilo rozlúštiť. Predpokladá sa, že môže pochádzať od mena Koša, keďže v historických prameňoch sa územie Košíc a bezprostredného okolia uvádza ako Košova zem. Zatiaľ sa ale nevie, kto bol Koša.

Viac sa vie o rode Aba, od ktorého pochádza aj názov regiónu Abov. Mocný rod oligarchov, ktorý na prelome 13. a 14. storočia takmer neobmedzene vládol východnému Slovensku, nechal stopy svojho pôsobenia dodnes. Jeho dominanciu zlomila až bitka pri Rozhanovciach. Vojskám kráľa Karola Róberta prišli v rozhodujúcej chvíli na pomoc Košičania. Košičanom sa ich lojalita ku kráľovi oplatila. Ľudovít I. Veľký, syn Karola Róberta, udelil ako prvému mestu v Európe v roku 1369 erbovú listinu.

Súčasné Košice by mala ovplyvniť príprava na post Európskeho hlavného mesta kultúry 2013. V spomínanom roku sa metropola stane spolu s francúzskym mesto Marseille centrom európskeho kultúrneho diania. Zlé jazyky hovoria, že sprievodné akcie sú zatiaľ v alternatívnom duchu.

Niektorým prekáža, že dianie sa sústreďuje do areálu bývalých kasární na Kukučínovej a bývalých výmenníkových staníc. Okrem iného však práve to upútalo komisiu, ktorá prisúdila titul Európskeho hlavného mesta kultúry práve Košiciam. Najmä starších Košičanov dráždi slogan Use the city, čiže použi mesto. Hoci je to myslené pozitívne, každý to chápe po svojom. Nechajme sa prekvapiť, ako to všetko o štyri roky dopadne.

Hľadáme najkrajšie miesta Slovenska.
Hľadáme najkrajšie miesta Slovenska Hľadáme najkrajšie miesta Slovenska.

Mesto má aj svojich sedem divov, anketu suverénne vyhral Dóm svätej Alžbety, na druhom mieste skončila budova Štátneho divadla a na treťom mieste sa umiestnil košický Medzinárodný maratón mieru. Mimochodom najstarší v Európe a druhý najstarší na svete. Štvrtým divom je hrajúca fontána, piatym kaplnka svätého Michala, šiestym Hlavná ulica a siedmym Jakabov palác. Pre nikoho nie je prekvapením, že hneď za prvou sedmičkou sa umiestnil povestný košický severák, ktorý strpčuje život najmä v zime. S obľubou vytvára záveje, rozopína vetrovky či kabáty a demoluje dámske účesy.

Nech je, ako chce, Košičania sú na svojich sedem divov hrdí, práve vďaka nim je v centre rušný život, aj keď sú obchody pozatvárané. A neprekáža ani severák, ktorý je v lete skôr príjemným osviežením. Ešte príjemnejším prekvapením je, že metropolu východu objavujú aj turisti zo vzdialenejších krajín. Čoraz častejšie tu počuť angličtinu či francúzštinu a japonskí turisti fotoaparátmi a kamerami študujú stredoveké „know-how“ Dómu svätej Alžbety.

Práve počas horúcich dní padne dobre dať si na niektorej terase chladené pivko či kofolu a kochať sa pohľadom na Hlavnú ulicu a pekné Košičanky. Tie len potvrdzujú chýry o tom, že najkrajšie dievčatá sú práve z východu.

...
...
debata chyba