Na Slovensku je našťastie stále dosť miest a mestečiek, kde sa návštevníci priam potkýnajú o históriu. Výnimkou nie sú ani Košice, historické centrum je plné starých, no väčšinou pekných a upravených budov. Gotickou perlou sú Dóm svätej Alžbety, Kaplnka svätého Michala a Urbanova veža. Košice však boli v stredoveku obohnané dômyselným systémom hradieb.
Z tých sa zachovali len fragmenty. S ich demoláciou sa začalo už koncom 18. storočia, aby sa mesto mohlo rozširovať. Vtedy ešte nikto netušil, že zhruba o dve storočia neskôr južnú časť košických hradieb prácne odkryjú a čiastočne opravia. Pred vyše desaťročím tak vzniklo v južnej časti Hlavnej ulice počas jej rekonštrukcie unikátne archeologické múzeum v podzemí. Archeologický komplex Dolná brána ukrýva pod zemou zakonzervovanú južnú časť košického pevnostného systému.
Košice chránili ako bohatšie európske mestá
Prvý pás košických hradieb vyrástol koncom 13. storočia za panovania Arpádovcov. Neskôr pribudli hrubšie hradby ďalšej línie, ktoré ešte posilnili obranyschopnosť mesta. Stredoveké Košice sa tak vyrovnali bohatším a mocnejším európskym metropolám. Nečudo, v stredoveku boli až do 18. storočia po Budíne druhým najdôležitejším mestom v Uhorsku a stáli aj na čele Pentapolitany. Bolo v nej združených päť východoslovenských miest – okrem Košíc ešte Prešov, Sabinov, Bardejov a Levoča.
Poďme do súčasnosti. Podzemné archeologické múzeum ponúka možnosť pozrieť si niekdajšiu južnú časť opevnenia s barbakanmi a bránou niekoľko metrov pod úrovňou súčasnej ulice, kde pulzuje rušný život. Okrem základov Luxemburskej veže tu vidno aj stredovekú kanalizáciu, základy mostov, ktoré boli nad vodnou priekopou, či barbakan – predsunuté opevnenie. Vybudovali ho talianski stavitelia v druhej polovici 15. a prvej polovici 16. storočia. Pri troche predstavivosti nie je žiadnym problémom predstaviť si, ako mohla vyzerať táto časť historického centra Košíc pred pár storočiami.
„V lete tu ľudia chodia hlavne večer, cez školský rok sa tu objavujú skôr skupinky detí a žiakov, vyskytnú sa aj zahraniční dôchodcovia. Mohlo by tu chodiť viac ľudí, ale mnoho domácich ani turistov o tomto múzeu ani nevie,“ myslí si sprievodca múzea Branislav Budínsky. Hore na ulici je síce nápis Archeologické múzeum, no zakrývajú ho kvetináče.
Hľadajú WC, nájdu múzeum
Zišlo by sa aj označenie v iných jazykoch. Ľudia v podzemí hľadajú skôr verejné WC, ktoré sú neďaleko vstupu do múzea. „Z cudzincov sem najviac chodia Poliaci, prípadne Maďari. Objavujú sa aj Angličania, no tí sem zavítajú väčšinou v sprievode niekoho z domácich,“ dodal Budínsky. Okrem už spomínanej pevnostnej architektúry môžu návštevníci v múzeu vidieť aj kamenné ozdoby, ktoré vymenili počas rekonštrukcie Dómu svätej Alžbety, v podzemných priestoroch bývajú aj výstavy.
Pri vstupe do múzea je v hradbe zamurovaný aj kamenný trpaslík. Ten je dosiaľ záhadou. „Pri rekonštrukcii ho tam vložili robotníci ako určitý symbol. Čo má znázorňovať alebo znamenať, vedia len tí ľudia, ktorí ho tam dali. Odkiaľ ho vzali a či ho našli v podzemí, alebo odniekiaľ doviezli, nikto okrem nich nevie. Nikto nám o tom nič nepovedal,“ vysvetlil sprievodca.
Práca v podzemnom múzeu ho baví, hoci spočiatku ju bral len ako možnosť prilepšiť si. „Najprv som tu išiel pracovať len preto, aby som si niečo zarobil, postupne som si čítal literatúru a materiály, ktoré sa viažu k tomuto miestu, a začalo ma to zaujímať. Dozvedel som sa veci, o ktorých som nemal ani tušenia. Teraz to pre mňa nie je len práca, kde zabíjam čas, ale ma aj baví,“ dodal Budínsky.
Inšpirácia prišla z Verony
Aj najznámejší košický sprievodca Milan Kolcun vníma podzemné múzeum ako ojedinelé. „V takom rozsahu nie je bežné ani vo veľkých západoeurópskych mestách. Podobné je vo Verone, odkiaľ prišla inšpirácia spraviť múzeum v takom štýle aj v Košiciach. Architektonicky je dobre zvládnuté, lebo nenarušilo vzhľad ulice, a v podzemí vidno celý proces, ako stavali hradby. Je skvelé, že objavené hradby nezakopali, ale zachovali takýmto spôsobom,“ pridáva svoj pohľad sprievodca.
Podľa neho treba ešte popracovať na lepšej propagácii podzemného Archeologického múzea. „Možno aj my sprievodcovia by sme sem mali vodiť ešte viac turistov, hoci sa snažíme. Hádam by sa zišlo zainvestovať alebo nájsť investora, ktorý by tu otvoril reštauráciu, prípadne ešte viac oživil tieto priestory,“ dodal Kolcun.
Ak niekto plánuje počas dovolenky navštíviť aj Košice, určite by nemal obísť ani dejiny, ktoré ostali zakonzervované v košickom podzemí. Múzeum je otvorené každý deň okrem pondelka od desiatej do osemnástej hodiny, funguje od 1. mája do začiatku októbra.