O Bratislave možno začať rozprávať z ktoréhokoľvek konca. Štvorvežový Bratislavský hrad, majestátny Devín, 19 uhorských kráľov korunovaných v Dóme svätého Martina, zopár vetami sa naozaj nedá opísať jej bohatá história. Veľké silvestrovské Partyslavy, pestré Kultúrne letá, nové výškové dominanty, obliehané obchodné centrá, to je zase Bratislava súčasná.
V Bratislave žijú Bratislavčania. Tisíce ich síce na víkend odchádzajú „domov“ celkom inam. Ak však majú k Bratislave pekný vzťah, sú v nej vítaní. Pravého Bratislavčana bolo vždy najľahšie poznať podľa reči. S tvrdým ťahavým prízvukom zvládal štyri jazyky: slovenský, nemecký, maďarský a mišmaš. V Bratislave, kedysi Prešporku (Pressburg, Pozsony) totiž roky znela stará „prešpurčina“, teda mišmaš slovenských, nemeckých a maďarských slov.
Správny Bratislavčan hosťovi vymenuje aspoň sedem divov svojho mesta. Vraj sú pyramídy len v Egypte? A čo tá oceľová, dokonca obrátená „hore nohami“, na Mýtnej ulici? Stavebný unikát, v ktorom sídli Slovenský rozhlas, má prekvapivo najviac nepriateľov – doma. Turisti na ňom môžu oči nechať.
Alebo sa ráči poprechádzať záhradami kráľovnej Semiramis? Podobné v Bratislave vysadila sama príroda. Na vrchu Sandberg, na úbočí Devínskej Kobyly. Našli sa tam tisíce skamenelín lastúrnikov, žraločích zubov, kostí tuleňov a veľrýb. V raritných devínskych lesostepiach žije aj modlivka zelená, známa požieračka vlastných sexuálnych partnerov.
Zrúcaný maják, podobný tomu slávnemu z ostrova Faros? Aj takým, hoci menším, sa Bratislava chválila až do konca druhej svetovej vojny. Svetlami piatich plynových lámp žiaril na Vajanského nábreží. Ako súčasť vyhliadkovej terasy, ktorú mestu daroval gróf Esterházy.
Uštipačný Bratislavčan však pridá aj niekoľko divov rýdzo bratislavských. Úzky rozchod koľají mestských električiek, ešte užšie a večne upchaté ulice. Prípadne div zvaný bratislavské metro, ktorý zatiaľ predstavil svetu len režisér Juraj Jakubisko. V rovnomennom krátkom filme najprv zišiel dolu schodmi do mestských záchodov a vzápätí vyšiel hore schodmi z iných.
Znalý Bratislavčan ponúkne hosťovi príbehy o svojich bratislavských predkov. Ako učený Johann Müller Regiomontanus z Academie Istropolitana predvádzal kráľovi Matejovi Korvínovi model mechanickej železnej muchy. Ako rojko Faustus Verančič skúšal zletieť z veže Dómu na umelých krídlach. Ako malý Andrej Segner v Mlynskej doline hľadel na drevené koleso klepotajúce v riečke Vydrici – a neskôr vynašiel princíp reaktívneho motora. Ako si dal Napoleon Bonaparte partičku šachu s neživým (?) tureckým veľmajstrom, ktorého stvoril bratislavský rodák Ján Vlk Kempelen. Ako Samuel Mikovíni stanovil bratislavský poludník. Ako Ján Bahýľ vzlietol z Firšnálu (Námestia slobody) na vlastnom prototype vrtuľníka. Ako „bratislavský Robinson“ Karol Jetting na morských výpravách dvakrát stroskotal a takmer rok prežil opustený mimo civilizácie…
Pohostinný Bratislavčan pozve priateľa na výbornú kávu na populárne korzo, ktoré stráži ešte populárnejší Čumil. Vyvezie sa s ním na pylón Nového mosta alebo do reštaurácie veže na Kamzíku. Vytiahne ho na túru na Vysokú, Záruby a iné malokarpatské kopce. A skončia spolu pri bratislavských rožkoch a vynikajúcom račianskom vínku.
Bratislavčan má o návštevníkov postarané. „Do Bratislavy prichádza množstvo turistov, biznismanov či investorov. Láka ich tak tajomstvo starého a nepoznaného mesta, ako aj živá atmosféra, ktorú jej vdychujú najmä mladí ľudia,“ neobáva sa o ich úbytok Milan Vajda z magistrátu.