Nápad porovnávať staré a nové dostal ešte za bývalého režimu, počas cesty po Nemecku. Výstava, kde porovnávali fotografie predvojnového Berlína s obrázkami zo súčasnosti, ho oslovila natoľko, že okolo roku 1989 začal vytvárať podobné dvojčatá fotografií sám. Zbieral historické obrázky Bratislavy, často sa však opieral o bohatý archív starých pohľadníc pána Mikuláša Gaža.
„Stretával som pri tom rôznych ľudí, neraz som musel fotiť zo súkromného bytu a nie vždy boli jeho majitelia ochotní. Dlho mi trvalo napríklad aj fotenie kostola klarisiek. Autor starej fotky ho fotil z budovy Univerzitnej knižnice, no ja som sa tam dostal, až keď som zistil, že v knižnici robí jeden známy, ktorý ma presne k tomu istému oknu pustil,“ hovorí dnes už 74-ročný Zinser.
Náročné bolo aj fotenie štvrtí v odľahlejších častiach mesta, ktoré dnes už prakticky neexistujú. „Vtedy som si musel nájsť aspoň nejaký orientačný bod a riadiť sa aj podľa slnka a svetla na pôvodnej snímke. Občas, ako napríklad v prípade hostinca Slovák, som odfotil len burinu. A vidíte, dnes na tom mieste už znova stojí budova. Mnoho miest sa značne zmenilo aj za ten krátky čas, odkedy som ich fotil,“ dodáva Zinser.
Cez fotenie ulíc sa nadšený fotograf čoraz viac zaplietal s bratislavskou tematikou. Dostal sa do spolku zvaného Kruh milovníkov Bratislavy. Nach spoločných stretnutiach fungoval taký zvyk, že niekto vždy priniesol čosi historické bratislavské. „Ktosi priniesol starý tanečný poriadok, iný zase zbierku vstupeniek do divadla. Ja som chodil na stretnutia so svojimi fotografiami,“ opisuje rodák z bratislavskej Zámockej ulice.
Zbierka si doslova žiadala publikovanie. Pán Zinser chcel pôvodne knihu vydať v roku 2000, aby storočné porovnávanie pekne vyniklo. Podarilo sa v roku 2003. Na knihe Bratislava pred sto rokmi a dnes spolupracoval s Mikulášom Gažom a Štefanom Holčíkom. „Písal som aj niektoré texty. Veľa som čerpal z rozprávania starých Prešpurákov, mal som medzi nimi viacero priateľov,“ vysvetľuje Zinser, ktorý dodnes pôsobí ako športový novinár.
Športovo sa snaží brať aj moderné zásahy do „jeho“ mesta. Chápe, že zdevastované Podhradie padlo za obeť Novému mostu, dnes by si však na rovnakom mieste veľmi želal historickú repliky. „Myslím, že za tých sto rokov opekneli niektoré uličky v historickom centre, ktoré sa citlivo zrenovovali. Naopak, nepáči sa mi, ako sa mení dunajské nábrežie pri Parku kultúry a oddychu. Je to podľa mňa príliš tvrdý zásah,“ hovorí Zinser.
Nešetrných zásahov zažila krásavica na Dunaji v posledných rokoch viac. Našťastie pred búraním historických či len zaujímavých starých budov sa v ich okolí motal práve jeden starší pán so svojím fotoaparátom. „Budovy Kabla som napríklad stihol odfotiť z výškovej budovy banky, ktorá stojí oproti. Vždy, keď sa dopočujem, že sa niekde bude búrať, idem si to tam predtým zvečniť,“ rozpráva lovec histórie.
Medzi jeho cenné trofeje patria aj milé nenápadné detaily. Napríklad staré plechové tabuľky s logom domčeka či dvoch kľúčov. „Strážne služby existovali už dávno a práve takto si označovali domy či podniky svojich zákazníkov,“ uzatvára s mladíckym nadšením Zinser. Je jasné, že jemu sa rodné mesto nikdy nestane obohraným motívom.
Prezrite si TOP fotky v priebežnom poradí fotosúťaže na Flogu: