Udalosti na tunajšej strategickej americkej vojenskej základni Pearl Harbor zohrali tiež dôležitú úlohu v druhej svetovej vojne. Pred päťdesiatimi rokmi, 21. augusta 1959, sa tieto ostrovy v Pacifiku stali 50. štátom americkej Únie a poslednou hviezdou na vlajke Spojených štátov.
Havaj (prezývaný Aloha State) tvorí osem hlavných ostrovov a viac ako stovka menších ostrovčekov. Všetky sa od seba líšia farebnosťou a štýlom života. Je tu príjemné podnebie, nádherné pláže, bohatá vegetácia i činné vulkány.
Najnavštevovanejším ostrovom, kde žijú viac ako tri štvrtiny obyvateľov, je Oahu. Leží na ňom aj hlavné mesto celého súostrovia Honolulu, ktoré sa okrem preslávenej pláže Waikiki môže pýšiť aj veľmi slávnym rodákom. Nie je ním nikto iný, ako súčasný americký prezident Barack Obama.
Alkohol, drogy, zbrane, obchody. A tak zanikala havajská kultúra
Prvými obyvateľmi na Havaji boli zrejme Polynézania, ktorí sem priplávali už tristo rokov pred Kristom. Prví belosi, ktorí sa tu ocitli, boli námorníci Angličana Jamesa Cooka. Domorodci slávneho kapitána spočiatku v súlade so starou legendou považovali za boha, šamani však o jeho pôvode pochybovali. Prvýkrát ešte Cook z Havaja odplávala v mieri, pri druhej zastávke však vypukla potýčka, pri ktorej zomrel on, ako aj najmenej štyria muži z jeho posádky a niekoľko domorodcov.
Foto: imhellacoool.blogspot.com
Na ostrovy potom začali prichádzať obchodníci, ktorí sa zaujímali predovšetkým o santalové drevo. Rozbehol sa prosperujúci obchod, ktorý však časom prispel k zániku havajskej kultúry. Strelné zbrane, alkohol, drogy a epidémie chorôb spôsobili, že miestnych ľudí začalo ubúdať v prospech prisťahovalcov z Ázie a Ameriky (z 300-tisíc domorodcov v Cookovej dobe ich v roku 1820 zostala len tretina). Havajská spoločnosť bola rozdelená na kasty a neboli jej cudzie ani ľudské obete. To ukončila až horlivá činnosť kresťanských misionárov.
Tradičná havajská monarchia sa začala meniť na monarchiu konštitučnú, ktorej prvým ministrom bol Američan Gerrit Judd. Jeho zásluhou došlo k reformám a uzavrelo sa mnoho obchodných dohôd so Spojenými štátmi. Rástla výroba trstinového cukru i jeho predaj na amerických trhoch. Zmluvy upravili množstvo vyvážaného cukru a ochránili postavenie havajských pestovateľov. Výmenou za to USA získali právo zriadiť na Oahu námorný prístav, ktorý dostal meno Pearl Harbor.
S jeho existenciou je spájaný významný medzník v histórii ostrova – 7. decembra 1941 nečakane zaútočili japonské lietadlá na americké sily kotviace v prístave. Boli zničené desiatky lietadiel a lodí, zahynulo 2400 ľudí. Útok prinútil USA zapojiť sa do druhej svetovej vojny. Menej známym dôsledkom akcie bolo obmedzenie práv a internácia amerických občanov japonského pôvodu žijúcich na území Spojených štátov. Na Havaji pritom žila početná skupina Japoncov, ktorí sa k Spojeným štátom správali lojálne.
Havaj je 50. hviezdička na vlajke USA
Od roku 1900 mali ostrovy štatút amerického teritória v čele s guvernérom. Neskôr sa začalo uvažovať o trvalom pripojením Havaja k Spojeným štátom. Americký Kongres však tento návrh v roku 1937 zamietol, politikom prekážala značná vzdialenosť súostrovia od amerického kontinentu a zmiešané obyvateľstvo. Rýchly ekonomický rast po vojne a povesť havajských bojovníkov však znovu nastolili otázku, či majú byť ostrovy prijaté do Únie, alebo majú smerovať k nezávislosti.
Foto: vagabondst.site40.net
Prvá možnosť nakoniec zvíťazila – 21. augusta 1959 sa Havaj stal päťdesiatym a zatiaľ posledným štátom Spojených štátov. V tom istom roku do Únie vstúpila aj Aljaška (3. januára). Prvých trinásť štátov je za súčasť USA považovaných už od vyhlásenia Deklarácie nezávislosti v roku 1776 (ústavu schválili o niečo neskôr). Ďalšie teritória sa k Únii pripojili v priebehu 18. a 19. storočia. Ako posledné potom v minulom storočí okrem Havaja a Aljašky pribudli Oklahoma (1907), Nové Mexiko (1912) a Arizona (1912).