Maledivy tvoria viac ako tisíc korálových ostrovov ležiacich v Indickom oceáne. Vďaka bielym piesočnatým plážam a priezračnej vode sú vyhlásené za turistický raj, ktorý priťahuje prevažne zámožnejších návštevníkov. Najvyššia „hora“ tohto raja však leží len 2,3 metra nad hladinou mora, viac ako tri štvrtiny územia sa dokonca nachádzajú pod jeho hladinou. Podľa súčasných predpovedí tak do roku 2100 súostrovie pohltí oceán.
Mohammad Našíd, ktorý zvíťazil v minuloročných prezidentských voľbách, sa rozhodol s týmto problémom aktívne bojovať. Maledivy sa tak majú v priebehu desiatich rokov stať prvou krajinou na svete, ktorá nebude vypúšťať do ovzdušia žiadne oxidy uhlíka. Vláda sa zároveň začala obzerať po vhodnom území, kam by mohla v prípade nebezpečenstva svoj štát presťahovať. Ide vraj o také štáty ako je Srí Lanka, India alebo Austrália. Riešenie, ktoré nemá v dejinách obdobu, by však bolo veľmi drahé.
Foto: wordpress.com
Pretože viac ako štvrtina hrubého domáceho produktu Malediv pochádza z turizmu, napadlo miestnych politikou vyberať „zelenú daň“. Prezident Našíd oznámil, že každý z asi 700-tisíc turistov, ktorí na Maledivy ročne dorazia, zaplatí tri doláre za každý deň pobytu. Priemerný návštevník strávi na ostrovoch tri dni. Každý rok tak vláda usporí asi 6,3 milióna dolárov. Daň však ešte musí schváliť parlament.
Rokovania o klimatických zmenách na tohtoročnej decembrovej konferencii v Kodani, ktorá by mala nahradiť Kjótsky protokol, malý štát ako Maledivy ovplyvní len ťažko. O to viac však súostrovie podľa svojho prezidenta dáva do stávky. „Sú to India, Čína, Brazília a Spojené štáty, kto sa musí pridať. Ak sa nedôjde k spoločnej dohode, nevyhrá nikto,“ povedal Našíd.