Každý ju pozná z filmov či románov. Audrey Hepburnová tu raňajkovala u Tiffanyho, Taxikár Robert de Niro vyzdvihoval zákazníkov, Jane Fondová sa prechádzala naboso v parku, King Kong sa štveral po najznámejšom vežiaku, Spider Man skákal nad hlavami prekvapených chodcov, figúrky Woodyho Allena sú tu (ako) doma. A jej Vek nevinnosti skvele opísala Edith Whartonová. Odniesla si za to cenu Pulitzera, ktorý tu nechal postaviť fontánu.
Piata Avenue je vyhľadávaným cieľom lovcov hviezdneho prachu. Odkedy si tu boháči postavili prvé paláce, je synonymom luxusu a slávy. A nakupovania.
Medzi Empire State Building a Central Parkom platí za jednu z najvychytenejších nákupných ulíc sveta. Záplava luxusných značiek, ktoré letia, nemá konca. Aj keď Amerikou lomcuje hospodárska kríza, dolár padá a newyorský downtown prepadá panike, Piatou Avenue akoby to nepohlo. Človek si musí dobre rozmyslieť, či vstúpi do prvého obchodu, aby neprepadol tomu šialenstvu.
Opäť s nadhľadom
Kto si nedokáže zachovať nadhľad, mal by ho hľadať na Empire State Building. Skutočný symbol New Yorku a od tragického pádu dvojičiek Svetového obchodného centra opäť najvyššia budova mesta. Jej 381 metrov po 41 rokov nijaká iná stavba neprekonala. Zato rýchlovýťahmi prekonávajú 86 alebo, ak si priplatia, aj 102 poschodí ročne milióny ľudí.
Odmenou za nekonečné čakanie v radoch – na vstupenky, na bezpečnostnú kontrolu, na výťahy – je jedinečný výhľad na „hlavné mesto sveta“. Aj keď ochudobnený práve o spomínané dvojičky.
Okrem nich však odhalí pohľad na všetky dominanty – Sochu slobody, Brooklynský most, Broadway, Central Park, slávne mrakodrapy IBM, Trump, Seagram, Chrysler, Citigroup, Flatiron… A dokonca aj na najväčšiu katolícku katedrálu Spojených štátov, novogotický kostol Svätého Patrika z roku 1878. V európskych metropolách by jeho silueta iste určovala panorámu mesta, na Manhattane sa však krčí medzi výškovými budovami.
Výhľadom na New York konkuruje jeho najvyššej budove už len Rockefellerovo centrum, rozkladajúce sa o niekoľko blokov bližšie k Central Parku.
Daj si pauzu
Manhattan nie je len kopec železobetónu a skla. Už pohľad na mapu ponúka množstvo zelených štvorčekov a jeden veľký obdĺžnik. Central Park.
Bránou na Piatu Avenue je Oblúk na Washingtonovom námestí. V príjemnom počasí sú lavičky a trávniky rozľahlého parku posiate ľuďmi zahĺbenými do kníh. Možno preto im neprekážajú lietajúce taniere svištiace tesne nad hlavami, ani psy, ktoré ich neúnavne naháňajú, a výskot detí šantiacich vo veľkej fontáne. Pred ruchom ulice sa dá skryť aj v parkoch na Madison a Union Square a namiesto pokladníc butikov nakŕmiť holuby či veveričky.
Foto: Daniel Suchý
A Central Park, to je životný štýl. Zaneprázdnení Newyorčania sem smerujú utužovať si zdravie. I keď výfukom sa celkom nevyhnú ani tu. Ako ponorná rieka totiž prúdi parkom diaľnica, raz skrytá pod zemou, inokedy len posadená hlbšie pod stromoradiami.
Na cestičke medzi nimi stojí mladík maľujúci kamenný most. Možno sníva, že raz zavesia jeho obrázky neďaleko u Guggenheima. Zatiaľ však musí trpezlivo čakať, kým mu odídu z obrazu psičkári. Ich miláčikovia o kúsok ďalej, pri brehu rozľahlého Rezervoára, živo reagujú na ženy v juhoamerických krojoch oddávajúce sa temperamentnému tancu.
Hniezdo na nezaplatenie
Oproti Central Parku strieda vládu obchodov rad luxusných rezidencií. Štvorkilometrový realitný raj sa stal obľúbeným sídlom newyorských horných desaťtisíc hneď po otvorení parku v roku 1876. Dnes je jeho tvár poznamenaná tromi vlnami výstavby.
Mnohé z pôvodných sedemdesiatich štýlových palácov ustúpili po prvej svetovej vojne mohutnejším blokom apartmánov. Boháči im však zostali verní. A koncom päťdesiatych rokov neváhali uvoľniť miesto aj výškovým budovám. Škoda. Zvyšky pôvodnej zástavby vyrážajú dych ako dôkaz koncentrácie bohatstva.
Časť tohto územia patrí aj desiatke múzeí – odkazu boháčov, ktorí ich založili či podporili. Hlavným lákadlom je Metropolitné múzeum umenia, jedno z najlepších na svete. Nie je možné prezrieť si naraz celú jeho zbierku. Tri hodiny stačia na prehliadku tretiny tlmene osvetlených sál. A kým sa návštevník prebojuje dovnútra, musí podstúpiť prísnu bezpečnostnú prehliadku. Tekutiny iné ako voda? Nemysliteľné! Ľadový čaj treba vyhodiť alebo ihneď vypiť. Rozumiete, sir?
Kým Metropolitné uspokojí aj najnáročnejších konzumentov umenia, neďaleký Guggenheim je skôr slávnou značkou s nádherným obalom. Vnútri ulity neponúknu za astronomické vstupné ani zďaleka toľko, čo vo vzdialenejšom MoMa – Múzeu moderného umenia.
Farby Harlemu
O niekoľko staníc ďalej vedú schody z metra do iného sveta. Ošarpané tehlové bloky namiesto luxusných rezidencií a mrakodrapov. „Kravaťákov a barbiny“ zamenili flákači a pouliční umelci. Vlnia sa v rytme hip-hopu a drsnej vravy.
Nemám poňatia – reaguje objemná čierna policajtka na pokus vypátrať jeden z posledných odkazov kráľa pouličných umelcov. Ironické poďakovanie ju napokon obmäkčí a bez jediného pohľadu aspoň hodí palcom za seba: Myslím, že tadiaľ. A skutočne ukáže cestu na úplný koniec Manhattanu, kde za mrežami zavretého ihriska stále stojí farebné protidrogové posolstvo Keitha Haringa: Crack is Wack.
Harlem, štvrť na hranici s neslávne známym Bronxom neskrýva len hlas černošských umelcov, ale aj originálne obchody a kluby subkultúr a reštaurácie s pravou južanskou stravou. Končí sa tu Piata Avenue, úplne iná než pri Central Parku, v tieni Empire State Building či pred oblúkom na Washington Square. New York
počet obyvateľov: //8,4 milióna (aglomerácia 19 miliónov)
//
mena: //americký dolár, 1 EUR = 1,45 USD (kurz dosť kolíše)
//cestovanie: //Najlacnejšia spiatočná letenka z Viedne stojí 429 eur. Lety s prestupom z Prahy a Budapešti sa dajú kúpiť už od 360 eur. Z najväčšieho letiska JFK jazdí AirTrain k najbližšej stanici metra, 5 USD sa platí až po vystúpení. Jednorazový lístok na metro alebo autobus stojí 2,25 USD. Oplatí sa kúpiť si MetroCard na určitý počet dní alebo jázd. Napríklad karta na 10 jázd je za cenu 9 jázd, jednodňová karta stojí 8,25 USD, týždňová 27 USD.
//ubytovanie: //Hostely v centre Manhattanu – od Central Parku južnejšie – stoja od 25 USD na osobu a noc, v sezóne od 30 USD. Dobré hostely si treba rezervovať vo veľkom predstihu. V Harleme a Brooklyne od 15 USD – pozor však na obrovské vzdialenosti od Manhattanu.
//stravovanie: //Nie je dôvod jesť hamburgery, ktoré sú najlacnejšie. New York ponúka obrovskú paletu kuchyne z celého sveta. Ochutnajte etiópske či marocké jedlá už za 8 USD. Dobrá pizza v malom bistre stojí od 3,50 USD.
//
