Hoci horný mlyn je možné obdivovať len zvonku, pri spodnom sú otvorené dvere aj okná, cez ktoré preniká svetlo z lampy. Popri rieke behá huňatý vlčiak. Ľudia ukladajú napílené drevo. V drevenej hrádzi zurčí voda, prepadá cez ozubené koleso, ktoré sa točí. Mlyn s unikátnou, takmer storočnou gátrovou pílou, je funkčný.
„Okrem toho máme na koleso, ktoré ide na vodu, napojené aj hoblovačku, sústruh, vŕtačku, brúsku, miešačku a plno iných zariadení. Ide najmä o to, aby sme využívali nástroje aj také technológie, ktoré tu fungovali voľakedy, možno pred 50 alebo 100 rokmi,“ hovorí Laco Fodor. Je z Košíc a je jedným z dobrovoľníkov, ktorí zachraňujú a udržiavajú pri živote vzácne mlyny. V Oblazoch bude počas celej zimy. Spodný mlyn ešte v osemdesiatych rokoch získal Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny a tým odštartovali záchranu mlynov. Horný mlyn zostal majetkom štátu, ale ochranári si ho každoročne prenajímajú a starajú sa oň. Po odchode posledných mlynárov totiž stavby chátrali. Stena na hornom mlyne bola zavalená zemou, mal prehnitú tretinu strechy a zosunutú zadnú časť mlynice.
„Spodný mlyn bol taký schátraný, že o jeho obnove už neuvažovali ani tí najdôslednejší pamiatkari,“ píše sa malom bedekri, ktorý je zostavený podľa práce Vlada Mokráňa z roku 1996. Na fotkách vidieť podmytú budovu, aj zničené koleso. Počas prvých piatich rokov odpracovali dobrovoľníci na záchrane mlyna 12-tisíc hodín. Dnes sú drevené vidiecke stavby nielen zachované, ale aj funkčné a zachránené. V dostupnej literatúre sa spomínajú aj ďalšie mlyny. Jeden však hneď na začiatku zničila povodňová voda a druhý – známy ako furmanská krčma, podpálili pred koncom vojny fašisti.
Mlynské kolesá mleli múku. Pri hornom mlyne bola ešte šindliareň a na spodnom gáter, kde sa pílilo drevo. Využívali ich ľudia z troch dedín Veľkého a Malého Borového a Kvačian. Neskôr sa k ním pridali aj Huty. „Gáter je pôvodný, pôvodná píla. Dá sa povedať, že je to najzachovalejšia súčiastka, ktorá zostala v mlyne potom, čo ho opustili poslední mlynári a on sa rozpadol. Je to starý viedenský stroj z konca 19. storočia, ktorý je opäť funkčný,“ upresnil Laco Fodor.
Všetky dvere, ktoré sú v mlynoch otvorené, sú otvorené aj turistom. Môžu nahliadnuť, pozrieť si vybavenie. Dobrovoľníci v strážnych službách ochotne vysvetlia, porozprávajú o ich histórii. Na budúci rok zrejme pribudnú aj informačné tabule. Mlyny fungujú a predvádzajú náplň svojej práce. V lete sa pri mlynoch striedajú turnusy dobrovoľníkov, na zimu ostáva strážna služba. Žijú v drevených domoch, ktoré sú učupené pod skalnými masívmi, v hlbokom lese, kde si kúria drevom a elektrinu im vyrába vodné koleso.
Prostredie, ktoré má svoju atmosféru a krásu. Učarovalo tým, čo hodiny pracujú nezištne na záchrane. Učarovalo turistom aj filmárom. Prostredie, ktoré diváci videli vo filme Želary, kde sa nakrúcala rozprávka Plavčík a Vratko. Tá, kde kolíska pripláva k mlynu, v ktorom žijú bezdetní manželia – mlynári. Chlapca sa ujmú a keďže priplával po vode, dali mu meno Plavčík.