Stojí na najzápadnejšom cípe chorvátskej pevniny. Ešte v roku 1818 ho dal postaviť gróf Metternich. Zamiloval sa do chorvátskej krásky na jednom z bálov vo Viedni. To sa stáva. Šľachtičná však zomrela v deň, keď maják dostavali. A Metternich naň už nikdy nezavítal.
Maják Savudrija stavali trinásť mesiacov. Na začiatku 19. storočia to mohol byť aj rekord. Kameň na výstavbu zobrali z pláže, ktorá je vzdialená asi tridsať metrov. Na mori je vidieť do vzdialenosti 17 námorných míľ, teda 32 kilometrov. Pritom sa v porovnaní s podobnými pomocníkmi týči iba do výšky 36 metrov a v budove majáka sú okrem bytu strážcu aj dva apartmány, v ktorých možno oddychovať. Kúsok od mora a v spoločnosti neodmysliteľných cikád.
Namiesto stráženia pranie
Dnes je pod kopulou majáka všetko zautomatizované a elektronizované. Ak prerušia dodávky elektriny, poruke je ešte náhradný zdroj – dieselagregát na prízemí. „Vyzerá síce ako päsť na oko, ale úlohu si doteraz vždy dokázal splniť. Aj keď, pravda, nebolo to tak často,“ tvrdí Jure, terajší strážca majáka a kontrolór činnosti jemu podobných v širokom okolí.
Savudrija sa už dávno nezapaľuje ručne, ale automaticky. A ako všetky majáky na celom pobreží od severu a na juh tento maják tiež kontrolujú aj špeciálne lode.
Dôležitý pre maják nie je iba svetelný kužeľ, ale aj zvuk. Každý maják na pobreží sa zapína, keď sa spustí hmla. Každý má aj vlastnú frekvenciu „blikania“ a podľa toho sa dá spoznať, kde sa loď nachádza.
Dnes je strážca majáka už vlastne rekvalifikovaný na hoteliera. Dva apartmány určujú prácu pôvodne iba strážcu majáka. Nemusí síce priviezť hostí do objektu, naloviť ryby, priviezť nákup, ako to býva na „ostrovných“ majákoch. Zato však upratovanie, pranie posteľnej bielizne jeho a manželku neminie.
„Robím to rád. Veď ak sa turisti cítia dobre, aj ja som spokojný,“ vraví Jure. Zároveň pripomína, že civilizáciu predstavuje iba vybavenie kuchyne a televízory, ktoré sú však najmenej žiadaným vybavením. V izbách je aj lístok s upozornením, že maják má aj signál mobilnej siete. Ten však hostia obyčajne potrebujú iba na písanie krátkych správ.
Prvý maják na plyn
Na rozdiel od majákov umiestnených na ostrovoch na ten v Savudriji si hostia nemusia doniesť zásoby potravín. Leží len deväť kilometrov od mesta Umag. A tak si každý deň môžu kúpiť čerstvé ovocie a zeleninu, mäso a ryby… Savudrija je známa výbornými rybami a pršutom, teda sušenou šunkou, ktorá sa tu suší špeciálnym spôsobom. Hostia majáka si môžu vybrať aj z viacerých pivníc, kde ponúkajú tradičné istrijské špeciality.
„Aj v prípade, že hostia sa k nám vyberú v pľušti a vetre na romantické Vianoce či Silvestra, sme so ženou pripravení spríjemniť im oddych,“ hovorí Jure. Šancu však nemá ten, kto by si zmyslel, že sa v najbližšiu sobotu vydá na maják. Ubytovanie je obsadené na celý budúci rok.
Návštevník vyšliape viac ako 140 schodov a je rád, že práve nezatrúbia obrovské reproduktory.
„Maják je blízko Terstu. Práve preto bol významný, lebo bol blízko terstského prístavu. Tam v tom čase pracovalo aj veľa Slovákov. Samotný maják vznikol na základe rozhodnutia obchodnej komory v Terste. Bolo totiž v jej záujme, aby lode naložené tovarom mohli bezpečne vplávať či vyplávať z prístavu v tomto obchodnom centre,“ spustí spontánne Loreta Krota z Chorvátskeho turistického združenia.
Keď začal maják fungovať, jeho strážcovia boli aj akísi policajti. Mohli byť ozbrojení, a teda vzbudzovali rešpekt. V začiatkoch boli aj dôležitejší ako policajti. Veď museli zabrániť, hoci aj za cenu svojho života, aby niekto vyšiel na maják a niečo tam zničil či nebodaj uhasil vzácne svetlo.
Na jeho rozsvietenie používal maják Savudrija ako prvý na svete plyn. Zo začiatku strážcovia svietili uhlím, ktoré však bolo príliš žeravé. A tak uhlie destilovali, získali z neho plyn, ktorým potom mohli bezpečne svietiť. Ešte predtým to skúšali s olejom, ale sklá sa rýchle zadymili.
Kde sa končí jazykový zákon
Savudrija leží tesne na hranici so Slovinskom. Do mesta Portorož je, čo by kameňom dohodil. Delí ich iba Piranský záliv. A práve Slovinci sa tu cítia ako doma. Ako keby po rozpade Juhoslávie opäť dobyli túto oblasť. Samozrejme, mierovým spôsobom. Ponechali si staré chaty z čias Juhoslávie, obnovili ich či postavili na ich mieste nové. Aj Taliani sú tu ako doma. Najviac ich je od Terstu. Veď celý región stáročia patril do terstského područia.
Ešte v roku 1910 malo osem z desiatich obyvateľov Savudrije taliansky pôvod, 18 percent boli Slovinci a iba 2 percentá tvorili Chorváti. Aj preto sa dnes chorvátčina a taliančina plynulo miešajú na uliciach, v obchodoch, ale i v televízii a nikomu ani na um nepríde niečo ako slovenský jazykový zákon.
„Deti sa okrem chorvátčiny učia v škole povinne aj taliančinu,“ uzatvára Loreta Krota. Podľa nej to oblasti pomáha predovšetkým ekonomicky, keď dospelí Istrijčania podnikajú aj s pomocou väzieb na talianske firmy.