„Kto príde do Rajeckej Lesnej určite nemôže obísť betlehem. Je v ňom celé Slovensko,“ hovorí starosta Rajeckej Lesnej Bohuslav Pekný. Skôr ako sa betlehem dostal do Rajeckej Lesnej, vyrezal ho z lipového dreva majster z blízkych Rajeckých Teplíc Jozef Pekara. Pracoval na ňom pätnásť rokov. Od roku 1980 ho stále rozširoval o nové postavičky, pracujúcich ľudí, cez dominanty doň dostal každý kút slovenskej prírody či mesta. Žijú cez skrytý mechanizmus, ktorý rozkmital postavy, rozplával lode, dal do pohybu stroje. V drevenom betleheme je spolu tristo postáv, viac ako polovica je pohyblivých.
Slovenský betlehem je dlhý 8,5 metra, široký 2,5 a vysoký 3 metre. Je v centre Rajeckej Lesnej, ktorá je pútnickým miestom s kalváriou, Lurdskou kaplnkou a liečivou vodou. „Je to uznávaný prameň, lieči srdce aj kosti,“ prezradil starosta. Aj to, že už nie je taký výdatný a ľudia si chodia načerpať vodu aj z iného prameňa svätého Františka. „Je to prírodná pitná voda, pochvaľujú si ju najmä alergici,“ dodal.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Kde inde ako v Rajeckej Lesnej môže mať sídlo vianočná pošta, kde si pre listy od detí z celého sveta chodí Ježiško. Pýtajú hračky, darčeky, ale píšu si v želaniach aj o lásku či zdravie. Jeho poštový úrad je len na skok od pohyblivého betlehema. „Betlehem je o narodení Ježiška, o jeho láske k deťom, čiže Ježiškova pošta je na správnom mieste. Usilujeme sa, aby tá láska prenikla do celého Slovenska, aj do celého sveta,“ hovorí tamojší kanonik Pavol Šadlák.
Maľované na dreve
Len asi desať kilometrov od Rajeckej Lesnej je ďalší drevený skvost. Teda je ich niekoľko. Drevené chalúpky sú vymaľované bielymi ornamentmi. V podhorskej dedinke, kde žije 186 obyvateľov, v Čičmanoch, ktorá je najvyššie položenou obcou Žilinského okresu. Aj teraz sa tam leto prehuplo rovno do zimy a na vyzdobené drevenice si už Perinbaba poslala prvé snehové vločky a nádielkou nešetrila. Maľované domy sú najmä v dolnej časti obce, lemujú hlavnú aj bočné uličky a v niektorých dvoroch sa schovávajú aj skrášlené latríny. Geometrická výzdoba je stará asi 200 rokov.
Ornamenty z bieleho vápna chalúpky nielen ozdobili, ale aj chránili. Zaujímavou stavbou je aj murovaný barokový kostol a zemepánsky kaštieľ. V dvoch domoch sídli múzeum a pripomína kroje, zvyky i to, že v malých chalúpkach žilo niekoľko rodín. Pre svoju výnimočnosť a pre záchranu je časť obce už tridsaťtri rokov vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Každý rok sa tam koncom septembra stretnú fujaristi. V zime sa dá lyžovať na svahu priamo pri centre dediny.
Aktívny prírodný raj
Aj keď sú Čičmany najvyššie položenou dedinou Žilinského okresu, sú južnou bránou Rajeckej doliny. Z výšky 1 352 metrov nad morom ju stráži skalný vrch Kľak. Nenáročnou túrou sa dá dostať až na jeho vrchol, kde sa otvára pohľad do Rajeckej doliny. Je dobrým vyhliadkovým bodom s kruhovým výhľadom. Pod jeho vrcholom sú základy bývalej chaty, ktorú pripomína už len fotka pripevnená na skalu a kúsok ďalej sa nachádza Kľacký vodopád.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Z Kľaku sa dá dostať späť do Rajeckej doliny. A zrelaxovať v kúpeľoch v Rajeckých Tepliciach. Alebo zalyžovať si. Po Čičmanoch, Fačkovskom sedle sa v oblasti nachádza už tretie lyžiarske stredisko. Kúsok od neho sa každú zimu obalí do ľadu umelý gejzír, ktorý s mrazmi rastie do výšky. Aj na samote v Strážovských vrchoch, za riečkou Lesnianka to žije aktivitami. V horskom stredisku s paintballovou arénou, streľbou z luku a kuše či jazdou na koni. Ale najmä frívaldskou pohodou. Frívald alebo slobodný či voľný les – tak sa Rajecká Lesná volala do roku 1948.