Otvoriť oči dokorán a preniesť sa do príbehov Tisíc a jednej noci nie je v paláci Alhambra, dominante juhošpanielskeho mesta Granada, vôbec ťažké. Každý stĺp, drevom vykladaný strop či stena zdobená mozaikou je pýchou dávnych majstrov obkladačov či štukatérov a priam sálajú históriou čias, keď Andalúziu ovládali Mauri.
Alhambra sa týči na kopci nad mestom na rozlohe 13-tisíc štvorcových metrov. Súbor palácov, pevností a záhrad vznikal postupne od deviateho storočia, keď bola postavená vojenská pevnosť Alcazaba, až do 15. storočia, keď "vykvitol“ renesančný Palác Karola V. Na dĺžku má celý areál 700 metrov a v najširšej časti 200 metrov.
Foto: Ján Farbiak
V letnom období navštevujú Alhambru, zaradenú do kultúrneho dedičstva UNESCO, davy turistov. Ak sa teda do Granady vyberiete len na jeden či dva dni, osobitne cez víkend, je lepšie si vstupenky rezervovať vopred cez internet. Inak si budete musieť privstať a postaviť sa do radu na ne už pred ôsmou ráno. Na výber sú vstupenky na doobedie či poobedie a stoja 12 eur. Do najkrajšej časti, palácov dynastie Nasrovcov, sa vstupuje iba v presne určenom čase uvedenom na vstupenke.
Loď, čo stráži údolie
Pôdorys Alhambry pripomína loď. Vpredu na prove sa rozprestiera Alcazaba, čo znamená pevnosť. Strážna veža s výhľadom na celé údolie a mesto plnila najmä obrannú funkciu.
Na severnom boku Alhambry sa s výhľadom na rieku Darro tiahne komplex troch palácov dynastie Nasrovcov vyúsťujúcich do priľahlých záhrad. Do prvej časti, paláca Mexuar, sa vstupuje cez slnečné nádvorie plné cyprusových a pomarančových stromov.
V najstaršej zachovanej časti, v sieni Mexuar, sa podľa predpokladov historikov v čase vlády Jusufa I. a jeho syna Mohameda V. schádzal kráľovský súd. Na dverách do sály je zachovaná keramická tabuľka s nápisom: „Vstúpte a pýtajte sa. Nebojte sa hľadať spravodlivosť, pretože tu ju nájdete.“
Súčasťou prvého paláca je aj oratórium alebo modlitebňa. Zvláštne je tým, že je postavené našikmo. V moslimskom chráme má totiž mihráb, niečo ako oltár v kresťanských kostoloch, ktorý určuje smer modlitby, mieri k Mekke. V tomto prípade na juhovýchod.
Do ústrednej časti komplexu Nasrovcov, paláca Comares, sa plynule prechádza cez malé nádvorie a dvoje dverí vykladaných farebnou mozaikou. Tu sa nachádza Sála veľvyslancov a Nádvorie mýrt, ktoré boli reprezentatívnym miestom pre audiencie v čase najväčšieho rozkvetu maurskej nadvlády v Granade.
Vyslanci a vážení hostia čakali na nádvorí, kým ich sultán prijal v najhonosnejšie zdobenej Sále ambasádorov. Debatovali a prechádzali sa okolo obdĺžnikového bazéna s vodou, v ktorej sa ako v zrkadle odráža biela mramorová veža paláca, akoby plávala na hladine. Práve zrkadlením vo vodnej hladine sa inšpirovali architekti o tri storočia neskôr aj pri stavbe chrámu Tádž Mahal v Indii.
Fontány pramenia z kameňa
Voda je dôležitou súčasťou celej Alhambry a dovoľuje udržiavať zeleň sviežu aj počas horúcich liet. Z rezervoárov na vrchole záhrad paláca Generalife je životodarná tekutina dômyselným systémom podzemných kanálikov vedená do všetkých častí. Na povrchu sa ako zázrak zjavuje v podobe nespočetných fontán, jazierok, nádrží, či dokonca v žľaboch vytesaných do kamenného zábradlia na schodoch v záhradách.
Foto: Ján Farbiak
Posledná a najznámejšia časť rezidencie Nasrovcov, Nádvorie a Palác levov, slúžila najmä na súkromné účely sultánov. Samostatná časť bola vyhradená aj pre ženy, no tieto komnaty sa neoznačujú ako hárem, pretože do nich mali prístup aj ostatní vladárovi muži.
Nádvorie levov nesie meno po fontáne, ktorú na svojich chrbtoch nesie dvanásť mramorových sôch kráľov zvieracej ríše. Stĺporadie a budovy stojace po obvode nádvoria sú pýchou štukatérskeho umenia maurských majstrov.
Okrem prírodných a matematických motívov, ktoré používali na zdobenie, sa na mnohých stenách objavuje aj arabský nápis „Niet iného dobyvateľa okrem Alaha“, heslo dynastie Nasrovcov. Nádvorie s levou fontánou sa niekedy nazýva aj zrkadlovým, pretože mramorová podlaha je vyleštená tak dohladka, že sa v nej všetko odráža ako v zrkadle.
Za Palácom levov nasledujú neodmysliteľné arabské kúpele a rozsiahle záhrady, ktoré však nie sú jedinou zelenou oázou Alhambry. Na Slnečnom vrchu, na východ od pevnosti, sa rozprestierajú samostatné záhrady a palác Generalife. Len kúsok vzdialené oddychové sídlo slúžilo sultánom ako únik pred úradnými povinnosťami dvora. Stále však boli dosť blízko, ak bolo treba rozhodnúť o nejakej dôležitej veci.
V rozsiahlych záhradách a parku sú vysadené živé ploty a rôznofarebné exotické kvety, no v minulosti sa v nich pestovali aj zelenina a ovocie. Vďaka všadeprítomnej vode, či už striekajúcej vo fontánach, alebo tečúcej v geniálne vyspádovanom systéme žľabov, je vzduch v záhrade svieži a vlhký.
Symbol katolíckej moci
Vráťme sa ešte do Alhambry, k najkontroverznejšie vnímanej stavbe celého areálu, Palácu Karola V. Obrovská štvorcová stavba s kruhovým nádvorím pribudla v 16. storočí, keď už katolícki králi držali moc nad juhom krajiny, a teda aj nad Granadou, pevne v rukách.
Karol V. navštívil Alhambru v roku 1526 počas svojej svadobnej cesty po sobáši s Isabelou portugalskou. Hoci palác dynastie Nasrovcov obdivoval, priestory maurských sultánov sa kresťanskému panovníkovi nezdali dosť dôstojné. Preto nariadil v samom centre Alhambry postaviť mohutný palác v renesančnom štýle.
Foto: Ján Farbiak
Veľkolepý projekt vtedajšieho chápania modernosti nebol síce nikdy úplne dokončený, dokázal však jemnosť a dômyselnosť arabskej architektúry nabúrať výraznou mohutnosťou masy červeného kameňa. Symbol znovunadobudnutia moci kresťanských kráľov tak pôsobí v Alhambre ako päsť na oko, aj keď sa ju Karol V. touto stavbou vlastne snažil iba zmodernizovať.
Mauri zanechali na architektúre Granady výraznú pečať, ktorá sa dá pozorovať z okien v tvare obráteného erbu na meštianskych domoch v centre až po všadeprítomné keramické mozaiky tzv. azulejos. Kresťania však tento vplyv pretromfli pompéznosťou a mohutnosťou svojich sakrálnych stavieb. Napríklad už spomínaným Palácom Karola V. priamo v srdci Alhambry, ale tiež katedrálou a kráľovskou kaplnkou, akýmsi mauzóleom katolíckych kráľov.
Podobne ako keď Mauri začali získavať vplyv na juhu Španielska a stavali si mešity na miestach kresťanských kostolov, postupovali po opätovnom získaní moci aj kresťanskí králi. Dôkazom toho je granadská katedrála, ktorá stojí na mieste moslimského chrámu.
Arabská chuť uličiek
Nielen veľké pamiatky stoja v Granade za návštevu. Úžasnú atmosféru má centrum, umelecká štvrť s krčmičkami a obchodíkmi, Albaicín či cigánska štvrť Sacromonte. Príjemná je prechádzka z Plaza Nueva popri rieke Darro. Po pravej strane rieky budete mať krásny výhľad na Alhambru a po ľavej strane rad domov rôznych architektonických štýlov a obchodíky s umeleckými šperkmi či suvenírmi.
Po ceste sa môžete zastaviť v arabských kúpeľoch, archeologicko-etnografickom múzeu alebo v niektorej z reštaurácií na Paseo de los Tristos. Počas letnej sezóny majú na malom námestí pod ťahajúcim sa viničom vyložené stoly priamo pod palácmi Nasrovcov. Ak sa náhodou ocitnete v Granade v čase splnu Mesiaca, je to ideálne miesto na romantickú večeru.
Bezkonkurenčný výhľad na Alhambru a Generalife je zaznačený v každej dobrej mape Granady. K Miradoru S. Nicolás, v srdci štvrte Albaicín, sa dá trafiť veľmi ľahko – ktoroukoľvek úzkou uličkou doľava od promenády pri rieke. Príjemné je stratiť sa, dať sa len tak viesť úzkymi uličkami a podľa výhľadu tipovať miesto s najlepším výhľadom. V orientácii pomôžu aj slepé uličky, ktoré nedovolia zablúdiť.
Cestou späť do centra, dole z kopca, na ktorom sa Albaicín rozprestiera, si môžete dať čaj a arabské pečivo alebo palacinky v niektorej z typických čajovní na pešej zóne S. Gregorio, Caldería Nueva a Caldería Vieja. Nočná zábava sa sústreďuje na Calle de Elvira, kam všetky tri ulice vyúsťujú. Granada je okrem iného aj univerzitným mestom, miest na zábavu je tu aj vďaka dopytu študentov neúrekom.
Flamenco á la Senzus
Turistom, ktorí chcú okúsiť pravé španielske flamenco, odporúčajú turistické kancelárie cigánsku štvrť Sacromonte. Cigáni žili v Granade za mestskými hradbami v jaskynných domoch vytesaných priamo do skaly na úpätí Albaicínu. Dodnes tam zostalo pár rodín, ktoré prestavali domy na reštaurácie a turistom ponúkajú za peniaze flamenco s drinkom či večerou.
Foto: Ján Farbiak
Živelnosť a najmä spontánnosť, ktorá robí flamenco takým energickým a jedinečným prejavom, sa však v sacromontských pivniciach premenila na vypočítavú komerčnú záležitosť. Za pomerne vysoké vstupné sa vám ujde len turistické predstavenie á la Senzi senzus, ktoré nemá s ozajstným flamencom nič spoločné.
Aby tej kultúry a histórie nebolo priveľa, netreba zabúdať na nákupy. Okolo rieky Darro či na pešej zóne v Albaicíne sú rozšírené obchody s orientálnymi šperkmi, vodnými fajkami, dekami či koženým tovarom z Maroka. Nadšenci módy uspejú v centre, okolo Plaza Bibarrambla alebo na ulici Acera del Darro. Obchody so suvenírmi sú sústredené najmä okolo katedrály. Ponuka je skoro všade rovnaká, ceny sa oplatí porovnávať.
Vidieť Alhambru a Granadu bol pre stredovekého človeka zážitok na celý život. Aj vy budete po návšteve pevnosti aj mesta odchádzať súhlasiac so slovami amerického spisovateľa Washingtona Irvinga, ktorý v meste žil a o Alhambre napísal knihu. „Dale limosna, mujer, que no hay en la vida nada como la pena de ser ciego en Granada“, čo vo voľnom preklade znamená „daj mu almužnu, žena, lebo nie je nič horšie, ako byť slepý v Granade".