Nezriedka sa stáva, že lyžiar musí kupovať na jednom kopci či v blízkych strediskách lístky osobitne, ako napríklad na Skalke pri Kremnici. Na deň si tak musí zavesiť na krk aspoň dva lístky. „O spoločnom lístku neuvažujeme. Nedokážeme zaručiť rovnakú kvalitu snehu, úpravy svahov či bezpečnosti,“ reagovala Veronika Bábová zo spoločnosti Skalky, ktorá prevádzkuje sedem kilometrov zjazdoviek s niekoľkými vlekmi. Konkurenčná firma Coimex vlani postavila v stredisku novú sedačku a kilometrovú zjazdovku.
„Máme najmodernejší drahý systém, pri spoločnom lístku by si ho musel zakúpiť aj druhý prevádzkovateľ,“ vysvetlil Peter Hyža z Coimexu. O spoločných lístkoch z dôvodu konkurenčného súperenia neuvažuje ani šéf len niečo vyše tri kilometre cez kopec vzdialeného strediska Krahule.
Podľa Hyžu je však spájanie síl cesta, ako vrátiť lyžiarov na domáce svahy. „Ak chceme ľudí dlhšie udržať v regióne, tak v priebehu troch až piatich rokov bude spoločný lístok pre viac zjazdoviek nevyhnutnosťou. Ale na to treba dohodu všetkých,“ doplnil Hyža.
Spoločný skipas tento rok ohlásili napríklad na Turci, kde spojili sily až tri lyžiarske areály. Podobne vlani dokázali predávať spoločný, aj keď len týždňový lístok na vleky, aj dvaja veľkí rivali vo Vysokých Tatrách. Investori z J&T, majitelia centier nad Tatranskou Lomnicou a Starým Smokovcom sa dohodli s 1. tatranskou Borisa Kolára, ktorému patrí zasa Štrbské Pleso. Najľahšie vznikajú dohody, ak majú zjazdovky spoločného majiteľa. Preto sa napríklad začína predávať spoločný lístok použiteľný voľne až v troch strediskách na Donovaloch, vo Veľkej Rači a Štrbskom plese. Všetky patria známemu podnikateľovi Borisovi Kolárovi.