Juzek bol tréningové perpetuum mobile, nepoznal únavu

Mal štyridsaťsedem, keď stál na vrchole Kančendžongy, tretej najvyššej hory sveta. Bola to prvá osemtisícovka Jozefa Psotku. O tri roky pokoril aj Mount Everest. Na ceste späť našiel svoju smrť. Príbeh muža, ktorý miloval hory a ich končiare, rozpráva dokument Juzek Psotka - Everest.

20.11.2009 13:53
Juzek Psotka Foto:
Juzek Psotka miloval hory a ich končiare.
debata

„Pobyt vo výškach je pre nás akousi očistou a odpútaním sa od zeme dostávame krídla. Žiaľ, na ceste nadol krídla zväčša odkladáme,“ povedal kedysi Jozef Psotka. Citát jeho vyznania uvádza film režisér Pavol Barabáš. „Bol mojím učiteľom na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave aj predsedom horolezeckého oddielu Slávia SVŠT, ktorého som bol členom. Na tú dobu rád spomínam, bola to doba nekonečných príprav na himalájske expedície, potom čas, keď sme hltali každú správu, čo prišla z Himalájí, a obdobie po návrate, keď nám premietal diapozitívy a rozprával svoje zážitky,“ spomína Pavol Barabáš.

Vo filme však nechal rozprávať iných. Ivan Fiala, Ivan Gálfy, Fero Kele, Michal Orolín a ďalší, čo podnikali so Psotkom expedície na himalájske vrcholy, spomínajú na muža, ktorého meno vzbudzovalo rešpekt. Doma aj v zahraničí. „To, že veľa trénoval, vie každý. Ale to, že ešte viac študoval, vie málokto,“ hovorí v dokumente Ivan Fiala o ambicióznom vysokoškolskom pedagógovi, ktorý však dával prednosť milovaným horám. Spomienky ako farebné kamienky vytvárajú obraz obetavého, nezištného, poctivého chlapa, ktorého prezývali Juzek a robotník hôr.

Spomína aj Zoltán Demján, ktorý so Psotkom vystúpil v októbri 1984 na „strechu sveta“. Juzek ma poslal nadol, aby som urobil stopy do južného sedla, kde mal byť holandský stan vhodný na prenocovanie. Rýchlo sa zotmelo a prišla víchrica, ktorá stan úplne zničila. Vietor nebolo možné ustáť, tak som liezol vpred štvornožky. Našťastie sa mi podarilo dostať nižšie, do steny Lhoce, ktorá ako-tak tlmila vietor, a čakal som na priateľov. Keď neprichádzali, s vypätím posledných síl som zišiel do západného kotla vo výške asi 6 400 metrov. Šerpa Ang Rita, ktorý zostúpil neskôr, sa od Juzeka odpojil. Ten sa rozhodol bivakovať v južnom sedle. A viac sme ho už nevideli… "

Jozef Psotka mal vtedy päťdesiat. Bol najstarším človekom, ktorý vo svojej dobe stál na vrchole Mount Everestu, navyše prvovýstupom a bez kyslíka. Barabášov dokument Juzek Psotka – Everest rozpráva príbeh vynikajúceho horolezca a človeka.

debata chyba