Stojac pred dverami chrámu ho človek vníma len ako pamätník na dávno zašlé časy. No stačí prekročiť prah a minulosť sa mení na realitu. Začiatok osemnásteho storočia cítiť všade navôkol. Len šaty na tele sú pripomienkou, že človek neprešiel tunelom času. V kostole je všetko pôvodné. Od lavíc cez oltár po chór. „Tento výnimočný kostolík bol postavený v roku 1726. V zmysle 26. článku uznesenia Šopronského snemu z roku 1681, ktorý povolil výstavbu dvoch drevených kostolíkov v tejto oblasti. Druhý, už neexistujúci, bol postavený v Ostrej Lúke,“ vysvetľuje pracovníčka Obecného úradu v Hronseku Želmíra Slancová.
Pri jeho stavbe musel byť dodržaný prísny status. „Musel byť z dreva, pri jeho stavbe sa nesmeli použiť žiadne kovy ani klince. Nesmel mať vežu a vchod z ulice a musel byť postavený za jeden rok. Vedie doň päť vchodov a po obvode je rozmiestnených tridsať okien,“ sumarizuje Slancová. V kostolíku, ktorý sa zachoval v pôvodnej podobe, je 1 100 miest na sedenie. Má skvelú akustiku a často v ňom bývajú koncerty. Komorné aj moderné. V roku 1847 v ňom povedal svoje áno Antónii Júlii Sekovičovej Andrej Sládkovič. Pred oltárom, na ktorom dnes miestni vymieňajú šesť obrazov podľa aktuálneho sviatku. Namaľoval ich v roku 1771 maliar chorvátskeho pôvodu Samuel Mialovič.
Hronsek má len 646 obyvateľov, takže kostolík miestni zaplniť nedokážu. Napriek tomu sa v ňom najmä počas väčších sviatkov tiesni oveľa viac ľudí. „Vtedy k nám chodievajú na služby Božie ľudia zo širokého okolia,“ poznamenáva Slancová. Od vlaňajška je aj s drevenou zvonicou hneď vedľa kostola, postavenou v rovnakom čase, zapísaný v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. A smeruje doň čoraz viac turistov. Aby sa nabažili umenia a poputovali časom.
A obdivovali všetko navôkol. Členka cirkevného zboru a sprievodkyňa turistov v chráme Júlia Kollárová poznamenáva, že evidencie návštevnosti si síce nevedú, no ročne zavíta do ich dreveného chrámu niekoľko tisíc ľudí. „Vari neexistuje štát na svete, z ktorého sme ešte nemali návštevníkov. Boli tu ľudia z Pakistanu, Japonska, Číny, Nového Zélandu, USA,“ vyratúva.
Obec medzi Zvolenom a Banskou Bystricou však má aj rad ďalších pamätihodností, ktoré pútajú pozornosť. „Najstaršou stavbou v obci je goticko-renesančný kaštieľ, tzv. vodný hrad, ktorý pochádza pravdepodobne zo štrnásteho storočia. Prestavaný do dnešnej podoby bol v roku 1576 na protiturecké opevnenie. Bývalé sídlo viacerých šľachtických rodov posledné roky chátralo, dnes sa opravuje,“ podotýka Slancová. Vodný hrad kúpila súkromná spoločnosť a prerába ho na kultúrno-spoločenské centrum s ubytovaním a stravovacími možnosťami. Konateľ firmy, ktorá vodný hrad zachraňuje, Stanislav Rajnoha podčiarkuje, že úlohu polyfunkčného centra začne plniť v roku 2012.
V lokalite Hronseku sa však výpočet lákadiel pre turistov nekončí. Slancová konštatuje, že len kúsok od kostola je ďalší kaštieľ. Interiéry renesančno-barokového objektu z roku 1775 sú zaujímavé pruskými a zrkadlovými klenbami. V jeho blízkosti púta pozornosť vzácna, vyše dvesto rokov stará lipa, ktorá je ojedinelá svojím vzrastom na Pohroní. Po obvode meria 520 centimetrov a je zákonom chránená. Hronsečania sa pýšia aj starou budovou fary, v ktorej žili a pracovali významné osobnosti duchovného, národného a kultúrneho života. Ján Simonides, August Horislav Krčméry, Pavel Hronec a ďalší. Výhodou obce je aj jej poloha. Návštevník to má na skok do Zvolena, kde si môže pozrieť napríklad zámok, či do Banskej Bystrice, v ktorej je mnoho významných pamätihodností.