Mladučkí punkeri, hipisáci, gotici, raveri sa spolu so smädnými dvadsiatnikmi spletú do hada. Ten sa plazí rovnakými cestičkami ako kedysi Pink Floyd, The Clash, alebo nedávno Blur, či Amy Winehouse.
Japonské lolity oblečené ako keby ušli z Labutieho jazera. Punkeri, ktorí by sa stali boháčmi, keby odovzdali všetky svoje piercingy do zberných surovín. Ale aj mladí Briti potácajúci sa od baru k baru v tričkách s krátkym rukávom aj uprostred novembra, či turisti z celej zemegule. Kto chce byť výstredný za každú cenu, ten sa musí vyzliecť do naha, aby zaujal. Určite však nebude prvý.
Extravagantní nie sú len ľudia, ale aj budovy. Na priečelí jednej je niekoľkometrové lietadlo, inde veľký drak, potom zas obrovité tenisky, v ktorých by sa dalo prespať. Tesne pred barom, kam smerujeme je stánok s fast foodom. Hlad sa síce neozýva, ale kto by si čosi nezahryzol, keď miesto stoličiek sú na terase vedľa seba naskladané imitácie mopedov.
Hviezdy sa zmestia aj do malých barov
Camden Town je londýnska štvrť, ktorá dýcha hudobnou históriou a alkoholom. Otrela sa o ňu rockenrollová vlna konca šesťdesiatych rokov, meno jej však vytvorila najmä punková mánia rokov sedemdesiatych. Korene tu má aj britpop. „Camden Town roku 1995 je tým čím bol Seattle s Nirvanou roku 1992,“ napísal o štvrti hudobný týždenník Melody Maker.
V miestnych kluboch hrávala a dodnes žúruje napríklad aj Amy Winehouse, či ďalšie veľké mená súčasnej hudobnej scény. Vďaka nim Camden nie je iba hudobným múzeom, ale živým, dobre znejúcim centrom muziky. Stačí sa votrieť do hociktorého malého pubu so živou hudbou a máte šancu, že práve sledujete vystúpenie budúcej superhviezdy.
Foto: Milan Čupka
Naša cesta nevedie na koncert, ale do nenápadného baru The Lock Tavern. V rade pri bare si na zadnej strane menu prečítame, že tu hrávali napríklad The Chemical Brothers. Zapadnutá krčma tu proste neexistuje. Po anglicky sa natlačíme k takmer plnému stolu. Je deväť večer a my chytáme posledné stoličky. Miesto sa však dá najsť aj neskôr. Ľudia sa v bare striedajú rýchlejšie ako pesničky.
Koko – od Chaplina k Müllerovi
My vydržíme až takmer do polnoci. Dídžej, ktorého meno sa dá preložiť ako Bohovi sa to nepáči, hrá totiž bohovsky dobre. Mnohé piesne, ktoré púšťa, zneli v minulosti naživo v známych camdenských kluboch. Do jedného z nich smerujeme. Klub Koko, voľakedy camdenské divadlo, hostil okrem hudobných hviezd aj známych komikov. Napríklad mladého Charlieho Chaplina.
Niekoľko hodín pred našim príchodom v Koko vystupoval Richard Müller. Rodáci sa už však stihli rozpŕchnuť. V dlhej rade do klubu počuť mix rôznych jazykov. Interiér klubu vyzerá, ako… Nuž, keby sa stará budova Slovenského národného divadla v Bratislave prespala s jedným z moderných barov v jej okolí, porodila by práve Koko. Decentné balkóniky, sci-fi bar a neopakovateľná atmosféra.
Hoci z alkoholových výparov, ktoré sa vznášajú v sobotu nadránom nad Camden Town by sa dala vyrobiť prudko horľavá zmes, v uliciach je pokojne, ľudia sú príjemní. „Chodíte už vôbec na vysokú?“ flirtuje mladík v nočnom doubledeckri s tromi dievčatami. „Blázniš? Máme ledva sedemnásť,“ smejú sa a zborovo spúšťajú „Ná, na, ná, ná, Hey Jude.“
Kult? Ten zapadol pod pult
Pieseň Beatles nám hrá v hlave aj druhý deň napoludnie. Stojíme uprostred trhoviska v Camden Town a počítame, koľko rôznych motívov s liverpoolskou štvoricou dokážu potlačiť na tričká, tašky, mikiny… Po nočnom jine, spoznávame aj denný svetlý jang Camden Townu. A zisťujeme, že alternatíva je zrejme svetloplachá.
Camdenské trhovisko, ktoré je tvorené viacerými samostatnými bludiskami obchodíkov, vzniklo pred viac ako 35 rokmi. Starinárstva, sekáče, dizajnérske obchody s alternatívnym oblečením, a ďalšie stánky a obchodíky s tovarom od výmyslu sveta navštívi každý víkend okolo stotisíc ľudí. Lepšie povedané stotisíc turistov. Trhovisko dávno nie je kultovým, ide o bohapustú komerciu.
Najlepším dôkazom sú fakt štýlovo oblečení a drsne pôsobiaci punkeri, ktorí sa prechádzajú v dave zvedavcov. Hoci majú v rukách obrovskú tyč, nerobia bordel, nerebelujú. Naopak, sú to živé, chodiace reklamy. Na tyči majú totiž cedule s nápismi – dajte si u nás spraviť frizúru, či tetovanie, ochutnajte našu skvelú kuchyňu…
Bosorka? Letec? Mánička? No problem!
Oko ortodoxného punkera pri takom pohľade možno zaplače, srdce zakrváca. Všetci ostatní však rýchlo zistia, že napriek neznesiteľnému náporu turistov majú camdenské trhoviská stále svoje čaro. A nielen pre tovar, ktorý núkajú. Stables Market je napríklad bývalou konskou nemocnicou, čo návštevníkom pripomína na každom kroku parádnymi konskými sochami.
´
Foto: Milan Čupka
Predtým, než človek vytiahne peňaženku je dobré prejsť si viacero obchodov. Už po pár minútach totiž zistí, že istý tovar sa donekonečna opakuje. Gýčové pasce na turistov však neraz vystrieda obchodík, ktorý má dušu a naozaj originálny tovar. Obchod, v ktorom je všetko v tvare lebky s predávajúcou bosorkou, či starožitníctva s deduškami, ktorí ladia s tovarom.
Mládež si tu za pár libier nakúpi viac oblečenia, než stihne vynosiť, kým presedlá na iný štýl hudby a obliekania. V sekáčoch sa človek za pár sekúnd oblečie presne ako Beatles, či Rolling Stones v 60. rokoch. Stačí jedna návšteva v gotickom obchode a človek má istotu, že na každý pohreb môže ísť v inom odeve. Kúpiť sa dajú aj uniformy kráľovského letectva, či dokonca Wehrmachtu!
Keď je každý iný, tak sú všetci rovnakí
Ak človek vyhladne, určite nebude odkázaný len na britské fish and chips. V srdci trhoviska sa nachádza jedálenské centrum, v ktorom by sa teoreticky dalo najesť aj zadarmo. Stačilo by, ak by človek zo slušnosti ochutnal každý kúsok na ochutnávku, ktorý do neho p(i)chajú zo všetkých strán. Mexiko, Čína, India, čo len chcete.
Skrátka kuchyňa je rovnako pestrá ako celý Camdem Town. Hoci má štvrť len 26-tisíc obyvateľov, cez deň i v noci je takmer reprezentatívnou vzorkou celej zemegule. Vždy trochu inak, zakaždým však zaujímavo a neopakovateľne. Ako v správnom jin – jangu, aj v komercii je vždy kúsok alternatívy a naopak.
Miešanie gýču so skvostom, histórie s prítomnosťou, ľudí všetkých farieb je na pestrej londýnskej štvrti to najkrajšie. Zájazd do Camden Townu by mali povinne naordinovať každému malomeštiakovi. A všetkým, ktorí neznesú rozmanitosť. Tu by sa z nej zbláznili. Možno by sa domov vrátili milo a neškodne švihnutí. Ako celý Camden Town.