Zvonček na znamenie, že chcete vystúpiť, visí šoférovi nad hlavou. Šnúra od neho vedie celým autobusom, kdekoľvek ju môžete zľahka zatiahnuť. V autobuse je vždy okrem šoféra ešte ďalší chlapík, ktorý sa prediera pomedzi ľudí a inkasuje cestovné.
Zazvonili sme na zvonček pri budhistickom chráme vedľa hlavnej cesty vedúcej z juhu ostrova do Kolomba. Chrám ako stovky ďalších na ostrove, kde je budhizmus hlavným filozofickým smerom. Budha podľa tradície poveril Sinhálcov ako najväčšiu etnickú skupinu, aby Srí Lanku premenili na baštu budhizmu.
Do priestorov chrámu nás pozýva mlčiaci, usmievajúci sa mních. Bosí po chvíli nakúkame za múry posvätného miesta a odkrývame tajomstvá skutočného života cejlónskych dedinčanov. Tri generácie žien medzi dvoma vysokými kopami vláken z kokosových orechov bez prestávky pracujú. Najstaršia žena krúti kolesom, kým ďalšie dve namotávajú vlákna na kolovrátok a vzďaľujú sa k druhému kolesu asi o desať metrov ďalej, aby dva špagáty spojili v jeden pevnejší. Špagáty potom používajú aj na výrobu rohožiek či tašiek. Akoby sme sa vrátili do minulých storočí.
S čajom prišli aj Tamilky
Atmosféru minulých čias najlepšie cítiť v horách. Čajové plantáže posiali kopce cejlónskych hôr už v polovici devätnásteho storočia. Britskí kolonizátori vysadili čaj namiesto kávovníka, ktorý vyhubili škodce. Čaj však nemal kto vysádzať, pretože Sinhálci túto podradnú činnosť odmietali. Briti tak s čajom priviezli na ostrov aj Tamilky z juhu Indie. Tamilovia sú druhou najväčšou národnosťou Srí Lanky. Keďže svoj pôvod majú v Indii, vyznávajú hinduizmus. Rozoznáte ich podľa bodiek uprostred čela, ktoré dostávajú pri pravidelných obradoch v hinduistickom chráme – tovile. A niekedy aj podľa toho, že sa na pošte podpisujú odtlačkami prstov. Dnes už je situácia s prístupom do škôl v horách lepšia, mnohí starí ľudia však nevedia písať ani čítať.
Foto: Tomáš Libenský
Tamilky s vrecami uviazanými okolo čela sa bosé túlajú pomedzi čajové kríky za každého počasia. Bývajú v slumoch uprostred plantáží, dostávajú stravu a minimálny plat. Srílanské hory sú veľkou čajovou továrňou, ostrov je tretím najväčším producentom čierneho čaju na svete. A ten pijú miestni rovnako ako v Anglicku – s mliekom. Balenému tekutému mlieku, ako ho poznáme u nás, neveria. Tvrdia, že je riedené vodou. Vo veľkom preto nakupujú mlieko sušené. Alebo žiadajú cudzincov, aby im ho kúpili…
Zázračný kokos
Základom stravy je čerstvý kokos a kokosové mlieko. Chlapov na bicykloch, ktorí za sebou ťahajú vozík plný niekoľkých druhov obrovských kokosov, nájdete všade. Mačetou najprv načnú vršok kokosu, aby sa dalo vypiť mlieko. Pri niektorých druhoch potom kokosový orech rozbijú a vydlabú vám z neho čerstvý, trošku mazľavý, ale osviežujúci kokos. Iný druh orecha je súčasťou dôležitého hinduistického rituálu, pri ktorom sa horiaci kokos rozbíja o kameň, aby priniesol veriacemu zdravie a šťastie.
Posilnení tekutým zázrakom, ktorý zbierajú z paliem špeciálne vycvičení muži, pokračujeme ďalej, hoci stále netušíme kam. Na internete sme našli rodinu, ktorá nás pozvala k sebe na návštevu. Obavy a zvedavosť… Napokon sa po prašnej ceste objavila uprostred skutočnej džungle, so slonmi a opicami ako z filmu, dedinka s niekoľkými domčekmi postavenými okolo provizórneho námestia – Meegalewa.
Srílanská výchova detí
„Keď som mal šesť rokov, tam, kde dnes máme dom, bola divoká džungľa,“ hovorí Samanthe, ktorý žije na tomto pokojnom kúsku cejlónskej zeme s manželkou Anushou a dvoma dcérami. Staršia Jessie má 7 rokov a chodí už do školy, kým o dva roky mladšia Bianca navštevuje škôlku. Na Srí Lanke má rodina významné postavenie, rovnako dôležité je potom vybudovať pre rodinu domov – či už z hliny alebo betónu. Samanthe stavia dvojposchodový dom pre svoje ženstvo už desať rokov. „Potrebujeme tu vymaľovať, ale čakáme, kým Bianca podrastie, pretože teraz najradšej kreslí na steny,“ pozýva nás Samanthe do detskej izby a spálne za názornou ukážkou dcérinho talentu. Anusha je žena v domácnosti a tak celý deň vyvára na ohnisku v rohu kuchyne ryžu s pálivým karí alebo perie dievčatám oblečenie vo vodnej nádrži kúsok od domu.
Foto: Tomáš Libenský
Dievčatá zatiaľ vyvádzajú s otcom – lozia po strmých skalách, vozia sa na motorke, učia sa plávať. Hoci z vody majú strach, strmých skál sa nebojí ani jedna z nich. Ani Samanthe sa neobáva pádu niektorej z dcér. Drží ich za ruku a lezie spolu s nimi, bez zbytočného zastrašovania, ako to poznáme z našej kultúry, v ktorej je dobrodružstvo z pohľadu rodiča pre deti často nebezpečné. Bianca napokon na skale spadla. Poplakala si a hrdinsky šla ďalej.
** Najväčší problém Srí Lanky?**
Ľudia na väčšine územia vyrastajú v nedotknutej prírode. Poznajú rastliny a ich chuť, „randia“ na vrchole divokého vodopádu. Keď majú chuť na banány, zájdu do džungle kúsok za domom a odtrhnú si z palmy celý trs. Na pleť používajú kus čerstvého aloe vera spoza domu, ktoré my poznáme len z predražených prípravkov. Pri ceste vlakom si môžu na plné hrdlo zakričať stojac na schodíkoch v otvorených dverách. Škoda len, že z tých otvorených vlakových dverí a okien veselo vyhadzujú odpadky.
Keď si vo vlaku chcete kúpiť niečo na zahryznutie, dostanete miestne špeciality v papierovom vrecúšku zloženom zo školských, popísaných zošitov. Istá recyklácia teda na ostrove funguje. Na druhej strane, v mnohých reštauráciách sme namiesto čistého taniera dostali špinavý, ale zabalený v priesvitnej fólii, ktorá po jedle skončila za budovou jedálne, domom majiteľa alebo na ceste pred nimi. Rovnako ako končia plastové fľašky od vody v horskej krajine. „My máme za domom vykopanú veľkú dieru a do nej hádžeme úplne všetok odpad,“ hovorí 16-ročný Čarid z dediny Akurala na juhu Srí Lanky o tom, ako jeho rodina likviduje odpad: „Ľudí na Srí Lanke odpad nezaujíma. Ale aj vláda by s tým mala niečo robiť." Hoci Srí Lanka ešte stále nie je taká špinavá ako susedná India, zrejme je to len vďaka menšiemu počtu obyvateľov. Doteraz vláda bojovala v občianskej vojne s Tamilskými tigrami, je len otázkou času, kedy bude musieť začať bojovať s ekologickou situáciou krajiny.
Srí Lanka
Je ostrovný štát veľký približne ako Írsko, ale s päťnásobným počtom obyvateľov.
Od 16. storočia sa na ostrove striedali európske mocnosti – najskôr Portugalci, Holanďania a napokon Briti. Vtedajší Cejlón získal nezávislosť v roku 1948, k zmene názvu došlo s ustanovením republiky v roku 1972.
Srí Lanka je multietnickým ostrovom, hoci pôvodné védske obyvateľstvo nájdete len ťažko. Najväčšie dve národnostné skupiny predstavujú Sinhálci a Tamilovia. Od roku 1983 prebiehala na severe a východe ostrova občianska vojna medzi separatistickou organizáciou Tamilskí tigri a sinhálskou vládou, ktorá sa skončila v máji 2009 porážkou rebelov.
Krajina je známa náboženskými sviatkami všetkých veriacich skupín. Najdôležitejším sviatkom je Kandy Esala Perahera. Tisíce tanečníkov, bubeníkov a ľudí s maskami celý mesiac vykonávajú procesie na pamiatku Svätého Zubu Budhu uloženého v chráme v horskom mestečku Kandy. Jedným z najvýznamnejších hinduistických sviatkov je Kataragama. Miestni absolvujú rôznorodé masochistické rituály a vo finále bosí prechádzajú po horiacich uhlíkoch.
