Čou-čuang sa po prvý raz preslávilo približne pred sedemnástimi rokmi. Dielo čínsko-amerického umelca Čchen I-feia vtedy zachytilo nový ráz Čou-čuangu na nostalgickej olejomaľbe. Už zosnulý šéf spoločnosti Occidental Petroleum Armand Hammer obraz kúpil a daroval ho patriarchovi čínskej politiky štyroch modernizácií (tzv. reforiem) Teng Siao-pchingovi. V Čou-čuangu sa nakrúcal aj film Šanghajská triáda o čínskych gangstroch z 30. rokov.
Čínske Benátky ležia iba na 16 hektároch územia plného krehkých drevených stavieb a úzkych kamenných mostov. Len asi 60 kilometrov západne od Šanghaja, najväčšieho mesta krajiny. Po niekoľkých dňoch v šialenom víre veľkomesta je pobyt v oáze ticha priam balzamom na dušu. Tunajší obyvatelia sa od jeho založenia asi pred tisíc rokmi prispôsobovali vode a obchodovali prostredníctvom kanálov. Každý dom, z ktorých niektoré majú aj 500 rokov, má vlastný prístav pre lode, našincom pripomínajúce pramice. Kto ju nevlastní, žiaden strach. Kanály totiž lemujú vydláždené chodníky, a tak celý areál možno prejsť suchou nohou, na bicykli alebo motorke.
Lodičky sú však aj prostriedkom slušného príjmu. V prepočte za 7 eur vás, nik nevie prečo, výlučne žena „kapitánka“ takého plavidla, zoznámi asi za 40 minút s malebnými i menej príťažlivými zákutiami štátom chráneného územia. Napríklad pri troche šťastia uvidíte, ako Číňania perú bielizeň priamo v kanáli, alebo natrafíte na uviazanú rybu – strážcu prístavu – ako sa zúfalo usiluje získať späť slobodu. A to všetko za spevu „kapitánky“, pevne zvierajúcej v rukách veslo pripomínajúce plutvu ryby.
Stáročia panujúcu harmóniu prírody a človeka občas naruší hluk z megafónov turistických sprievodcov, ktorí priam ako vojvodcovia vedú turistov do útoku na Čou-čuang. Denne sem zavíta priemerne až 30-tisíc návštevníkov. Turisti sa okrem bohatej histórie pri troche šťastia môžu dozvedieť o živote dnešných domorodcov. Stačí zatúlať sa do oblastí susediacich s platenou zónou. Žijú ako milióny iných Číňanov. So starosťami zarobiť si a prežiť. Aj preto sú uličky „vodného mesta“ preplnené obchodíkmi lákajúcimi zvedavcov. Maľované obrazy, vejáre, topánky, ale aj samurajské meče s výrobnými číslami alebo perlové náhrdelníky možno získať za cenu prijateľnú pre našinca.
Lenže pozor! Tak ako napríklad v arabskom svete aj tu platí, že bez vyjednávania ceny sa obchod ťažko dobre skončí v prospech kupujúceho. Ak totiž prijme vyvolávaciu sumu predavača a zaplatí bez mihnutia oka za vybraný tovar, môže ho preplatiť aj o tisíc percent. Po tvrdom slovnom súboji a niekedy aj fingovanej strate záujmu a odchode z obchodíka ide však cena postupne dole.