Branč, ktorý sa týči nad krásnou dedinkou Podbranč, má rovnako pestrú aj súčasnosť. Je tradičným miestom stretávania sa evanjelikov pri každoročných službách Božích, ktorí tu vždy na sviatok Cyrila a Metoda spomínajú na kňazov, ktorí tu boli v 17. storočí prechodne väznení. Branč je aj bremenom, ktoré nesie na svojich pleciach obec, ktorá sa stala po roku 1989 jeho vlastníkom. Keby však nebolo zopár nadšencov, zo zrúcaniny by dnes už nebolo nič.
Nedávno zosnulý nadšenec histórie Dušan Praženka bol jedným z tých, kto sa zaslúžil o zaradenie zrúcaniny medzi kultúrne pamiatky. Domáci mu to dodnes neodpustili – prišli o lacný zdroj stavebného materiálu, z ktorého sa pod hradom v minulosti postavil nejeden dom. V ostatných rokoch zrúcanina výrazne ožila. Starostka Viera Končitá sa snaží organizovať rekonštrukciu aspoň najviac ohrozených častí, na hrade neúnavne organizuje kultúrne a spoločenské podujatia, no borí sa aj s nepochopením domácich.
Na nepochopenie sa nesťažuje Ivan Vašek, ktorý je presvedčený, že v lokalite Starý hrad objavil slovenskú Atlantídu. Domáci pri vyslovení jeho mena len mávnu rukou, oficiálni archeológovia sa k jeho názorom odmietajú vyjadrovať. Starý hrad už archeológovia viackrát preskúmali, ale nič z toho, čo ich kolega amatér tuší, neobjavili. Len sám Vašek je presvedčený, že hradný kopec skrýva obrovské tajomstvo nevyčísliteľnej hodnoty.
Za zmienku stojí fantastický výhľad z hradu na všetky svetové strany. Nie je žiadny problém vidieť z kopca Štefánikovu mohylu na Bradle. O čosi horšie je to pod hradom so službami pre turistov. Tie tu nie sú vlastne žiadne. Jedna krčma so skromným dedinským sortimentom, jeden dom prerobený na ubytovacie zariadenie, no a to je všetko. Hrad však stojí na polceste medzi Myjavou na Senicou, kde už turista pochodí o niečo lepšie.
Každý poriadny hrad musí mať aj povesť, najlepšie o krásnej bielej panej. Na Branči je to trochu inak, po nociach tu podľa legendy straší čierna pani, pôvodne krásna dcéra jedného z hradných pánov. Aj keď záujemcov o ňu bolo dosť, ani jeden z pytačov sa jej nepozdával. Nespokojný otec dcéru preklial a odvtedy čaká na niekoho odvážneho, kto by ju odklial…
Na Branč je najlepšie ísť na bicykli a počas týždňa. Len vtedy môže človek z mesta naplno vychutnať ticho vidieka a pokoj kopaničiarskej dediny. Stojí to za to.
Hrad núka fantastický výhľad na všetky svetové strany, nie je problém vidieť z neho Štefánikovu mohylu na Bradle.
Dorota Nvotová: Kvôli pávom sa chcem vrátiť do Trnavy
Aj keď som sa narodila v Považskej Bystrici, nemám k nej vzťah, pretože som tam bola len párkrát v živote. Prvých desať rokov detstva som prežila v Trnave a k nej mám príjemný vzťah. Teraz, keď som tam prišla po desiatich rokoch ako dospelá, som si uvedomila, aká je pekná a malá. Lebo keď je človek malý, tak mu všetko pripadá veľké a ja som zistila, že to nie je až také veľké. Na chvíľu som chytila takú ,,šajbu", že sa tam presťahujem. Bola som úplne nadšená, ako je tam krásne. Spomienky sa mi viažu na detské ihriská, či ako sme vyrastali na jednom dvore s Rómami. Boli sme jedna z dvoch alebo troch bielych rodín v starom krásnom baraku. To nám však neprekážalo, nažívali sme si v pohode. V Trnave mám také miesto, kde som od detstva nebola a musím sa tam fakt vrátiť. Volá sa Kamenný mlyn. Chodili sme tam na bicykloch a boli tam pávy. A kvôli nim tam ešte chcem ísť.
Užitočné info
Obec sa snaží, aby hrad aspoň počas letnej turistickej sezóny žil. Keď si naplánujete jeho návštevu, spýtajte sa na obecnom úrade (tel.: 034/628 24 30), či nebudú organizovať hradné slávnosti alebo ďalší zo série piknikov. Obec Podbranč však ponúka aj možnosť prenajať si zrúcaninu na niekoľko hodín alebo aj na celý víkend. Branč tak už zažil niekoľko rodinných stretnutí, osláv, dokonca aj svadbu.
Tipy na návštevu ďalších miest v kraji
Smolenický zámok
Jeden z najnovších a najkrajších zámkov na Slovensku sa týči nad Smolenicami v okrese Trnava. Využíva ho Slovenská akadémia vied, pre verejnosť je sprístupnený len v júli a auguste od 10. do 17. hodiny. Dospelí platia vstupné 1,5 eura, dôchodcovia a študenti 70 centov.
Katarínka
Zrúcanina Katarínky pri Dechticiach nie je pozostatkom žiadneho hradu ani zámku, ale františkánskeho kostola a kláštora. Pôvodne išlo len o málo známe miesto, pred pätnástimi rokmi sa však skupina mladých ľudí podujala na ich záchranu a vytrvali doteraz.
Dobrá Voda
Len kúsok od Katarínky sa nachádzajú ruiny kedysi mohutného hradu Dobrá Voda. Dostať k nemu sa dá cez cintorín, na ktorom je hneď vedľa chodníka pochovaný literát Ján Hollý. Prechádzka z cintorína až k zrúcanine trvá približne pol hodiny.
Kostolec
Na pahorku nad obcou Ducové neďaleko Piešťan sa nachádzajú pozostatky veľmožského dvorca z 9. –10. storočia. Je tu vybudované palisádové opevnenie z drevených kolov.
