Teraz sú ulice vo štvrtiach neónmi žiariacich japonských miest, kde vládnu gejše, tiché, a nočný život sa skôr než do tradičných japonských zábavných podnikov sústreďuje do tanečných klubov, barov s hosteskami a karaoke podnikov. Mnohé gejše sú teraz nezamestnané a nostalgicky spomínajú na staré časy.
„Zákazníci kedysi mali o čom hovoriť. Ale teraz tí mladí ľudia nevedia, o čom by sa s nami bavili. Mieri rovno do karaoke barov,“ konštatuje Kokin.
Kokin, v zelenom kimone s ružovou šerpoou a čerstvo načesanými vlasmi, stále ešte na večierkoch v štvrti gejší Atami na okraji Tokia hrá na trojstrunový šamizen a spieva klasické piesne. Nemá deti, ktoré by sa o ňu v starobe postarali. Stále sa ale zaoberá spomienkami na staré dobré časy, keď si ju muži najímali na dobu, než vyhorí jedna vonná tyčinka.
„V lete som nečinne sedávala na lavičke, občas sa ma niekto opýtal, či som voľná, a ponúkol sa mi zaplatiť za jednu vonnú tyčinku,“ spomína Kokin, ktorá má rada, keď ju ľudia oslovujú „Kokin Nisan“ (staršia sestra).
„Ľudia sa ma pýtali, aj keby som im mala robiť spoločnosť len hodinu,“ dodáva Kokin, ktorej fotografie sa objavili v novinách po celom Japonsku, keď oslávila 98. narodeniny.
Teraz už zostalo v tejto profesii v Japonsku len pár gejší, ktoré za premrštené ceny spievajú, tancujú a vedú na večierkoch duchaplnú konverzáciu.
Keď Kokin začínala svoju kariéru, bolo po celom Japonsku viac ako 80 000 gejší. Teraz ich zostalo len 1000, v Tokiu samom ich je asi tristo. Mnohí sa domnievajú, že gejše sú prostitútky, ale to tak nie je - sú to zábavné spoločníčky. Zatiaľ čo v minulosti niektoré z nich mali patróna a často sa za neho vydala, väčšina z nich teraz žije zo skromných príjmov nezávislým životom.
Ich klientela pozostávajúca z prominentných podnikateľov a mocných politikov sa scvrkáva, a tak gejše musia opustiť svoj „svet kvetov a vŕb“ a obzerať sa po nových klientoch – po turistoch a dokonca aj ženách.
Ekonomický pokles v 90. rokoch minulého storočia prinútil podnikateľa na obmedzenie výdavkov za zábavu, a tiež politici museli vzhľadom k médiami ostro sledovaným škandálom začať šetriť.
Obed s gejšu môže stáť 80 000 jenov (asi 400 eur) – v závislosti od podniku a na množstvo darčekov pre gejšu. Ale aj pred 90. rokmi dávali niektorí muži prednosť pred neskorými nočnými večierkami v reštauráciách s miestnosťami s tradičnými slamenými rohožami, kde ich gejše bavili, modernému komfortu barov s hosteskami a karaoke barom.