Tunajších 10 000 obyvateľov nemá jedinú toaletu alebo latrínu, ale každá strádajúca rodina zo slumu vlastný mobilný telefón, niektoré aj tri, uviedla agentúra AP.
Keď americký prezident Barack Obama 6. novembra navštívi Indiu, nájde krajinu s prekvapivo nerovnomerným rozvojom a nepochopiteľnými rozdielmi, v ktorej má podľa OSN viac ľudí mobilný telefón ako prístup k toalete.
Je to krajina ťahaná pulzujúcim svetom telefónnych centier a softvérových vývojárov, ale zároveň ochromená skorumpovanou vládou, ktorá nie je schopná zabezpečiť základné služby. Hospodársky rast je odhadovaný na 8,5 percenta ročne, čo je jeden z najväčších na svete, ale tunajšie cesty sa rozpadajú.
Lacné zdravie pre bohatých
India ponúka západným turistom v súkromných nemocniciach lacnú zdravotnú starostlivosť na svetovej úrovni, pritom je tu najvyššia úmrtnosť detí a matiek mimo subsaharskú Afriku.
Kým desiatky miliónov ľudí ťažia z indického rastu, oveľa viac ich ostáva uväznených v najhoršej biede sveta.
Obchodník Mukeš Ambani, štvrtý najbohatší človek na svete, práve dokončuje za jednu miliardu dolárov svoje nové mrakodrapové sídlo v Bombaji, ktoré má 27 podlaží a tri pristávacie plochy pre helikoptéry. Stavba je považovaná za najdrahší domov na svete. Farmári pritom stále žijú v chatrčiach z hliny a kravského hnoja.
Foto: ČTK
Mobilná horúčka spája všetky svety. Mobilné telefóny sa predávajú medzi obchodíkmi s oblečením od Calvina Kleina alebo kozmetikou Clinique v átriách nových indických nákupných centier, ale aj v ich susedstve na preplnených trhoviskách pre pracujúcu triedu. Jednoduché stánky v slumoch ponúkajú predplatené karty za dvadsať centov vedľa balíčkov so žuvacím tabakom, kým pouliční predavači predávajú na križovatkách nabíjačky.
Obchod Beecham na námestí Connaught v centre Dillí, ktorý je jedným zo zdanlivo všadeprítomných dealerov mobilov v Indii, je počas obedňajšej prestávky preplnený zákazníkmi zo všetkých sociálnych vrstiev. Hľadajú čokoľvek od komunikátora Blackberry Torch za 35 000 rupií (Asi 550 eur) až po základnú Nokiu za 1150 rupií (18 eur).
Vedúci obchodu Sandžív Malhotra k desiatky rokov starému a stále ešte nesplnenému kampaňovému sloganu sľubujúceho jedlo, oblečenie a útočisko so smiechom pridáva mobilný telefón. „Základné potreby,“ vysvetlil.
Na konci októbra bolo v Indii aktívnych viac ako 670 miliónov mobilných telefónov. Podľa vládnych údajov toto číslo rastie takmer o dvadsať miliónov mesačne.
Toaletu má len každý tretí
Záznamy OSN pritom ukazujú, že len 366 miliónov Indov má prístup k vlastným toaletám alebo latrínám, zatiaľ čo zvyšných 665 miliónov musí robiť potrebu vonku.
„Prinajmenšom tečúca voda a likvidácia odpadových vôd, ako sa vôbec môžeme baviť o nejakom rozvoji bez týchto dvoch základných vecí? Ako môžeme hovoriť o rozvoji bez zdravia a vzdelania?“ vyhlásila Anita Pátilová-Dešmukhlová, šéfka organizácie PUKAR, ktorá vykonáva prieskumy v bombajských slumoch.
Indickí predstavitelia však tvrdia, že tomuto problému rozumejú. Premiér Manmóhan Singh, ekonóm, ktorý sa zasadil o rozvoj indického súkromného sektora uvoľnením štátnej regulácie, hovorí o raste, z ktorého ťažia masy chudobných rovnako ako prekvitajúca stredná trieda asi 300 miliónov ľudí. Singh označuje rebéliu maoistov na východe, ktorí najviac priživujú nespokojnosť chudobných, za najväčšiu vnútornú bezpečnostnú hrozbu krajiny.
Sonia Gándhiová, šéfka vládneho Indického národného kongresu, pretlačila zákony zaručujúce jedlo a vzdelanie a aj obrí program pre takmer 100 miliónov ľudí na podporu miest v poľnohospodárstve.
Viac ako 800 miliónov Indov ale stále žije za menej než dva doláre na deň, aj keď bombajská burza dosahuje rekordné hodnoty. A mnohí sa tak obávajú, že situácia je neudržateľná.