Budú zastupovať vyše poldruhamiliardovú obec moslimských veriacich – šiitov a sunnitov. Bolo by to oveľa viac ak by vládu nelimitovali priestorové a ubytovacie kapacity, zvýšená bezpečnosť a náročnosť celého podujatia. Aj preto ten prísny výber.
Púť do Mekky – po arabsky Al hadždž – patrí k piatim kultovým predpisom islamu. Podobne ako viera v boha, modlitba, pôst a almužna. A prečo práve Mekka – rodisko proroka Mohameda? Ešte pred islamom, v období tzv. džáhilíje tu stáli pohanské božstvá, ktoré boli posvätné. Nevyhovovali však novému učeniu. Mohamed ich preto adaptoval na islamský kult.
Putovanie patrí k hlavným povinnostiam moslima
Podľa Koránu – Abrahám ako praotec monoteizmu a Izmail ako predok Arabov tu na príkaz boží vybudovali Kaabu, ktorá sa stala symbolom islamu. Odvtedy patrí putovanie do Mekky a splnenie všetkých predpísaných obradov k hlavným povinnostiam moslima. Obsahujú sedemnásobné obídenie Kaaby a odriekanie určitého počtu modlitieb, sedemkrát odmeranú cestu k posvätnému prameňu Zamzam, tak ako žena Abraháma, keď tu hľadala vodu, a pri hore Arafat musí pútnik sedemkrát hodiť kameňom do pokušiteľa satana.
Vyvrcholením obradov je obetovanie zvierat (obyčajne baranov), ktoré má dokázať spojenie človeka s bohom. Obetovať má každý veriaci a mäso hneď odvážajú a spracúvajú veľké mraziarenské vozidlá a rozdávajú ho chudobným. Akt obetovania je vždy v 10. deň islamského mesiaca (zuľ hydždža). V tomto roku v gregoriánskom kalendári pripadá na 16. november. Po ňom bude nasledovať štvordňový Sviatok obetovania – Eid al adha, najväčší sviatok moslimov. Pútnici ho oslavujú v Saudskej Arábii návštevou všetkých významných miest súvisiacich so životom proroka. Domov sa vrátia o niekoľko dní neskôr. Podľa toho, ako rýchlo dokážu opustiť tamojšie preplnené letiská.
V Libanone dostalo tohto roku pútnické vízum približne 7-tisíc osôb. Ich presný počet bude známy až po odlete poslednej skupiny. Všetci si museli najskôr vybaviť „choms“, čo je pätina majetku, ktorú po priznaní u šejka venovali na dobročinné účely. Táto daň sa odvádza nielen z peňažných úspor, ale aj z celého majetku. K tomu treba prirátať cestovné. Z Libanonu už len letecké, ubytovanie, stravu, darčeky pre početnú rodinu a známych. Približne 14-denný pobyt tak vyjde na 2 000 až 4 000 dolárov. Všetko závisí od komfortu ubytovania, poskytnutých služieb, ale aj od solventnosti veriaceho. Mnohí z nich šetria celý život, len aby si splnili túto povinnosť.
Domáci si pútnikov vážia
Na návrat libanonských pútnikov čaká nielen rodina, ale aj celá dedina a v meste ulica. Je to mimoriadna udalosť. Svedčia o tom aj ich domy vyzdobené znútra i zvonka girlandami, desiatkami pestrofarebných stúh, zástavami, kvetmi, nápismi z Koránu a vetvami datľových paliem. Čím viac, tým lepšie. Domáci tak chcú ukázať, ako si vážia pútnikov a ich nový čestný titul hadždž alebo hadždži, ak je to žena. Od ich návratu – vracajú sa všetci v bielom a takmer všetci s „chytenými“ prieduškami, stratou hlasu či angínou, čo je dôsledok nepretržite fungujúcej klimatizácie počas púte – sa prúd návštev nezastaví aspoň tri týždne.
Privítať pútnikov káže slušnosť i povinnosť. Každému sa ujde za pohárik vody z posvätného prameňa Zamzam, tanierik datlí, sladkostí, šálka kávy či čaju, ale aj malý darček. Najčastejšie je to masbaha. Podobá sa nášmu ružencu. Je to však aj koberček, balíček heny alebo kahle-farbivo na oči, obrázok Kaaby alebo Korán v darčekovom vydaní. Pravdaže, aj hodnota darčekov závisí od majetnosti pútnika. Moja susedka pred tromi rokmi obdarovala svoje štyri nevesty masívnymi zlatými náramkami, ďalšia svojim vnukom doniesla najnovšie prehrávače MP4. Oveľa viac je však tých, ktorí aj na malé darčeky – a bez nich sa nedá vrátiť – šetria veľmi dlho.
Známy šejk mi v súvislosti s púťou do Mekky vysvetľoval, že ak by všetci veriaci dodržiavali zásady islamu a nezištne odvádzali choms, teda pätinu majetku, nebolo by v Libanone chudobných, ale ani v iných islamských krajinách. Pravda zatiaľ je, že chudobných stále pribúda. Majetková a spoločenská nerovnosť je obrovská. Prax sa nezhoduje s proklamovanou teóriou. A to napriek tomu, že aj dnes – v roku 1431 islamského letopočtu – je prorokova myšlienka stále živá a pre moslimov duchovne príťažlivá.