Každý rok sem za oddychom chodia tisícky dovolenkárov. Mnohí ani netušia, že sa pohybujú po malom fliačiku zeme, kde sa striedali praveké a staroveké kultúry a etniká z rôznych končín Stredomoria.
Nadvláda bronzu
Prvé stopy po pradávnom osídlení Pityusyských ostrovov pochádzajú z doby medennej. Jej počiatky siahajú do obdobia okolo roku 1900 pred n. l. Osídlenie a dejinný vývoj Pityusynských ostrovov spočiatku zaostával oproti Mallorce a Menorce.
Počiatky včasnej doby bronzovej na Ibize a Formentere siahajú zhruba na prelom 18. až 17. stor. pred n. l. Práve z tohto obdobia pochádza známy megalitický hrob lokalizovaný na polohe Ca na costa na menšom ostrove Formentera. Zo včasnej (1600 – 1300 pred n. l.) až strednej doby bronzovej máme dôkazy o kovovej výrobe napríklad z náleziska Puig ses Torretes. Stredná doba bronzová na Pityusynských ostrovoch začína okolo roku 1300 pred n. l. Práve v tomto časovom úseku môžeme hovoriť už o mystickej – megalitickej, talayotskej kultúre, ktorá sa podľa viacerých názorov začala na Baleároch formovať okolo polovice 2. tisícročia pred n. l. Tento významný kultúrny okruh západného Stredomoria bol známy mohutnými kamennými kruhovými vežami – talayoty.
V neskorej dobe bronzovej (1000 – 8./7 stor. pred n. l.) sa zvýraznil dejinný význam Ibizy a Formentery. Obyvatelia Ibizy mali v tom čase čulé kontakty nielen so susednými ostrovmi Mallorcou a Menorcou, ale aj s Iberským poloostrovom. Z tohto obdobia pochádza veľké množstvo nájdených kovových výrobkov objavených či už v rámci sídlisk alebo ojedinele. Medzi kovovými predmetmi jednoznačne dominujú bronzové sekerky.
V dobe bronzovej obyvatelia Ibizy a Formentery často využívali jaskyne. Nie je to ale nič neobvyklé, veď celé podzemie ostrova, podobne ako Mallorka je poprepletané množstvom jaskýň a podzemných chodieb.
Príchod Feničanov
V dobe železnej bola Ibiza dôležitým strediskom Feničanov. Práve Feničania v prvej polovici 1. tisícročia pred n. l. sa stali najväčšími obchodníkmi a moreplavcami v Stredomorí. Vďaka nim Ibiza bola minimálne od 8. až 6. stor. pred n. l. priesečníkom rôznych kultúrnych vplyvov Stredomoria. Práve z fenického obdobia pochádza významný nález pôvodom z Egypta. Ide o typického posvätného scarabea (pečatidlo) s nápisom v egyptských hieroglyfoch, ktorý sa našiel na lokalite (najmä staroveké pohrebisko) Puig des Molins v katastri hlavného mesta ostrova – v Eivisse (Ibize). Medzi najvýznamnejšie a najstaršie sídliská z fenického obdobia patrí lokalita Sa Caleta na juhu Ibizy. Ide o fenickú osadu, ktorá svojou urbanizáciou naznačuje, že sa začala pretvárať v staroveké mesto.
Na scéne je Kartágo
Výrazné vplyvy z rôznych častí vyspelého starovekého sveta prenikali na ostrov aj počas púnskeho obdobia, keď na ostrove od 6. stor. pred n. l. dominovali Kartáginci, ktorí boli priamymi kultúrnymi, ale aj etnickými pokračovateľmi Feničanov v západnom Stredomorí. Aj počas ich pobytu na Ibize neprestáva prílev tovaru – keramiky, kultových amuletov a iných predmetov z antického Grécka, Iberského polostrova, južného Talianska, Sicílie, Egypta a samozrejme zo severozápadnej Afriky. Práve na území dnešného Tuniska ležalo mocné mesto Kartágo, pôvodne fenická kolónia. Po dvoch z troch púnskych vojen ostrov postupne okolo roku 200 pred n. l. ovládli mocní Rimania. Po páde Rímskej ríše sem v súvislosti so sťahovaním národov prenikli germánski Vandali, Byzantínci a po nich Arabi.
Arabi prenikali na Pityusynské ostrovy na začiatku 8. stor. V tom čase Španielsko ovládala dynastia Umajjovcov. Ich podmanenie súviselo s mocenskou expanziou Arabov na Iberský polostrov. Celé Baleárske súostrovie aj s Mallorcou a Menorcou definitívne ovládli okolo roku 902. Všetky ostrovy sa stali súčasťou kalifátu v Cordobe. Ibiza sa stala významným strediskom arabskej moci v Stredomorí. Islamská nadvláda priniesla ostrovu viaceré výdobytky najmä pokiaľ ide o remeselnú, umeleckú a vzdelanostnú úroveň. Po roku 1000 bol ostrov neustále atakovaný križiackymi výpravami Kataláncov a pirátmi. Moslimská nadvláda sa skončila 8. augusta 1235, keď katalánske vojsko pod velením Guillerma de Montgrí, Arabov vyhnalo. Katalánci sú dominujúcim obyvateľstvom ostrova doteraz. Až v poslednom období od 60. a 70. rokov ich začali dopĺnať príslušníci hnutia hippies.
Krv Feničanov
Mňa však zaujala iná skutočnosť. Podľa výsledkov etnografického bádania sa v ľudovej hudbe pôvodného obyvateľstva Ibizy doteraz nachádzajú podobnosti s hudbou starovekých Feničanov. Týka sa to najmä spevu. Určité podobnosti s fenickými praobyvateľmi ostrova sú rozpoznateľné i v tradičných zvyklostiach a v poľnohospodárstve. Tieto zistenia okrem iných navodzujú hypotézu, že v žilách miestneho obyvateľstva nekoluje len katalánska – hispánská alebo arabská krv, ale aj krv starovekých Feničanov. Respektíve ich etnicko-kultúrnych pokračovateľov Kartágincov…
Pozrite si výrazne doplnenú fotogalériu: „Španielske ostrovy pohody“.
